Keď si predstavíte dlhodobý pobyt vo vesmíre, je prirodzené očakávať, že čisté a kontrolované prostredie ISS pomáha udržať astronautov v bezpečí pred škodlivými mikroorganizmami. Vedci však teraz varujú, že sterilné prostredie môže mať aj nečakané negatívne následky. Astronauti na ISS často trpia kožnými vyrážkami, oparmi či oslabenou imunitou. Príčinou môže byť nedostatočná mikrobiálna diverzita – chýbajú im mikróby, ktoré sa prirodzene vyskytujú v pôde, vode a bežnom prostredí na Zemi.
„Sterilné prostredia nie sú v skutočnosti tie najbezpečnejšie,“ vysvetľuje mikrobiológ Rob Knight z Kalifornskej univerzity v San Diegu, jeden z autorov štúdie. „Ľudia sa počas miliónov rokov vyvíjali v neustálom kontakte s environmentálnymi mikróbmi. Odstránením tejto rozmanitosti si môžeme spôsobiť zdravotné problémy.“
Čo odhalili vzorky z ISS?
Výskumníci v rámci novej štúdie analyzovali 803 vzoriek odobratých z povrchov ISS. Tento rozsiahly prieskum im umožnil vytvoriť trojrozmernú mapu mikrobiálneho a chemického prostredia stanice. Z výskumu vyplýva, že hlavným zdrojom mikróbov na ISS bola ľudská pokožka. Baktérie spojené s jedlom dominovali v kuchynských a jedálenských priestoroch, zatiaľ čo v toalete sa nachádzali mikróby pochádzajúce z tráviaceho traktu.
V porovnaní so vzorkami z pozemských budov sa ukázalo, že ISS je najviac podobná priestorom, kde je mikrobiálna diverzita veľmi nízka – napríklad nemocniciam alebo izolovaným ubytovniam počas pandémie COVID-19. Ďalším zaujímavým zistením bolo všadeprítomné množstvo chemických látok pochádzajúcich z čistiacich prostriedkov a dezinfekcií. Aj keď astronauti pred odberom vzoriek nemali povolené používať dezinfekčné prípravky niekoľko dní, chemické zvyšky zostali v prostredí stanice výrazne prítomné.
Jednoduché riešenie. Pridať „dobré“ mikróby
Vedci preto navrhujú, že budúce vesmírne stanice by nemali byť sterilné, ale naopak – mohli by obsahovať kontrolované množstvo prospešných mikroorganizmov. Tie by mohli posilniť imunitný systém astronautov bez toho, aby sa ohrozila ich hygiena.
Existuje niekoľko možností, ako by sa to dalo dosiahnuť. Napríklad namiesto chemických dezinfekcií by sa mohli používať čistiace prostriedky obsahujúce neškodné baktérie, ktoré by potláčali rast škodlivých mikróbov. Astronauti by tiež mohli pestovať rastliny na palube, pretože pôda obsahuje veľké množstvo prospešných mikróbov, ktoré by mohli pomôcť obnoviť prirodzenú mikrobiálnu rovnováhu. V boji s čistotou by mohli pomôcť aj fermentované potraviny, ktoré sú bohaté na probiotiká a mohli by tak podporiť zdravú črevnú mikroflóru.
Vedci však upozorňujú, že pred zavedením nových mikróbov do vesmíru je potrebné ich dôkladne otestovať. „Niektoré mikróby, ktoré sú na Zemi neškodné, sa môžu v mikrogravitácii správať inak a potenciálne sa stať nebezpečnými,“ upozorňuje Knight.
Ak chce ľudstvo v budúcnosti kolonizovať Mesiac či Mars, bude musieť premyslieť nielen technologické, ale aj biologické aspekty života vo vesmíre. Nestačí vziať len astronautov – je s nim potrebné poslať aj celý ekosystém užitočných mikróbov. „Ak chceme, aby sa život rozvíjal mimo Zeme, nemôžeme tam poslať len malý úsek stromu života a dúfať, že to bude fungovať,“ hovorí Rodolfo Salido, ďalší z autorov štúdie. „Musíme uvažovať nad tým, akých ďalších prospešných spoločníkov by sme mali astronautom poslať, aby vytvorili udržateľné a zdravé ekosystémy.“