Napriek tomu, že Urán nie je najvzdialenejšou planétou Slnečnej sústavy, patrí medzi tie najmenej prebádané. Pritom je treťou najväčšou planétou čo do priemeru a štvrtou najťažšou. Astronómov dokáže prekvapovať dodnes. Po desaťročiach neistoty a nepresných odhadov sa vedcom konečne podarilo určiť, ako dlho trvá jeden deň na Uráne. Je o 28 sekúnd dlhší, než si doposiaľ mysleli.
Malá zmena, veľký význam
Kým sa to môže zdať ako zanedbateľný rozdiel, vo svete planetárnej vedy ide o zásadný posun. Pôvodné údaje pochádzali ešte z roku 1986, keď okolo Uránu preletela sonda Voyager 2 – jediná nepilotovaná prieskumná sonda, ktorá sa k planéte doposiaľ priblížila. Objavila vtedy 10 nových mesiacov, dva nové prstence a pomohla zistiť, že Urán má naklonenú magnetosféru a netradičné zloženie atmosféry. Pozorovania z „tesnej“ blízkosti vtedy pomohli vypočítať, že rotácia planéty trvala 17 hodín, 14 minút a 24 sekúnd. Táto hodnota však bola len približná, keďže kvôli posunutému magnetickému poľu astronómovia nemohli presne lokalizovať magnetické póly.
Nová analýza, publikovaná v prestížnom časopise Nature Astronomy, však priniesla zásadný zlom. Medzinárodný tím pod vedením francúzskeho astronóma Laurenta Lamyho využil snímky z Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorý v priebehu jedenástich rokov pozoroval polárne žiary na Uráne. Tieto svetelné úkazy vznikajú podobne ako Zemi, interakciou slnečného vetra s magnetosférou planéty. V prípade Uránu však ide o mimoriadne chaotický jav, čo súvisí s jeho unikátnou orientáciou – planéta sa doslova kotúľa okolo Slnka, s osou naklonenou o 98 stupňov.
Nový rotačný kód Uránu
Sledovaním pohybu polárnych žiar sa tímu podarilo vypracovať nový systém súradníc, ktorý je o niekoľko rádov presnejší než boli doterajšie výpočty. Výsledok? Presný čas rotácie: 17 hodín, 14 minút a 52 sekúnd, s odchýlkou iba 0,036 sekundy. Takáto presnosť je doslova prelomová. „Naše meranie je zásadným referenčným bodom pre planetárnu vedu,“ povedal Lamy. „Vďaka nemu vieme spätne analyzovať pozorovania polárnych žiar z posledných štyroch desaťročí a pripraviť zázemie pre budúce misie.“
Cesta k Uranu? Zatiaľ len na papieri
Jednou z takýchto budúcich výprav by mala byť ambiciózna misia NASA „Uranus Orbiter and Probe“, ktorú americká vedecká komunita zaradila medzi najvyššie priority v nasledujúcej dekáde. Hoci zatiaľ ide len o koncept, v prípade realizácie by išlo o komplexné skúmanie atmosféry, gravitačného aj magnetického poľa tejto záhadnej planéty. A práve nová rotácia bude kľúčová pri plánovaní dráh a výberu cieľových oblastí.
Zaujímavosťou je, že tento vedecký prelom prichádza len pár týždňov pred 35. výročím vypustenia Hubblovho vesmírneho teleskopu. Aj po viac než troch desaťročiach na obežnej dráhe zohráva teleskop kľúčovú úlohu v odhaľovaní tajomstiev vesmíru – a ukazuje, že trpezlivé, dlhodobé pozorovania môžu priniesť výsledky, ktoré menia naše chápanie celých planét.