Na prvý pohľad to znie ako scenár zo sci-fi filmu. Robot na Marse zbiera kamene, ktoré budú o pár rokov vystrelené späť na Zem, kde na ne budú netrpezlivo čakať vedci v sterilných laboratóriách oblečení ako operátori jadrového reaktora. Toto nie je fikcia ale jeden z možných scenárov pre nadchádzajúce desaťročie. NASA a Európska vesmírna agentúra totiž pripravujú ambicióznu misiu s názvom „Návrat vzoriek Marsu“ (skr. MSR), ktorá môže zásadne zmeniť chápanie života vo vesmíre.
Od februára 2021 jazdí na povrchu Marsu robotický rover Perseverance, ktorý zo zvláštne pomenovaného krátera „Jezero“ získava valcovité vzorky hornín a pôdy. Tie následne ukladá do špeciálnych tubusov, ktoré zostávajú uložené na povrchu. Tento kráter nie je náhodnou voľbou – kedysi tam pravdepodobne tiekla voda, a ak na Marse niekedy existoval mikroskopický život, možno práve tam zanechal svoje večné stopy. Súčasná úroveň kozmického žiarenia na Marse síce zrejme nedovoľuje životu prežiť, ale miliardy rokov dozadu mohla byť situácia celkom iná. Perseverance tak nie je len robotickým geológom, ale aj pátračom po stopách dávneho života.
Cesta späť z Marsu až do Utahu
Ako by vesmírna misia mohla vyzerať? Niektorý z budúcich robotických systémov by vyzbieral uložené vzorky a dopravil ich do malej rakety, ktorá ich vynesie na obežnú dráhu Marsu. Odtiaľ ich prevezme návratová kapsula a vydá sa na cestu späť k Zemi. Po vstupe do atmosféry pristane kapsula s padákmi na zabezpečenom území v štáte Utah. A tam sa začne druhé dejstvo – omnoho pomalšie, ale nemenej dôležité.
Prísna karanténa a najpokročilejšie laboratóriá
Vzorky z Mesiaca, ktoré kedysi astronauti programu Apollo priniesli na Zem, uchovávali vedci v tzv. „rukavicových boxoch“ – hermeticky uzavretých nádobách naplnených dusíkom. Takto ostali nedotknuté desaťročia. Vzorky z Marsu však predstavujú ešte väčšiu výzvu.
Ideálne by bolo, ak by sa s nimi nezaobchádzalo len ako s vedeckou vzorkou, ale aj ako s potenciálny biologicky rizikovým materiálom. Hoci šanca, že v nich vedci objavia živé mikroorganizmy je malá, je potrebné počítať aj s takouto možnosťou. Vzorky by preto putovali do špeciálneho laboratória s najvyššou bezpečnosťou úrovňou, takzvaného Sample Receiving Facility (ang. Laboratórium na príjem vzoriek). V ňom by sa vzorky skúmali v špeciálnych miestnostiach s viacerými ochrannými bariérami. Vedci by tam hľadali chemické stopy dávneho života, analyzovali minerálne zloženie a testovali, či vzorky neobsahujú patogény. Až keď sa potvrdí ich bezpečnosť, budú postupne uvoľnené aj pre širšiu vedeckú komunitu.
Čo môže priniesť pol kila prachu?
Kombinovanie biologickej izolácie a analytickej techniky nie je lacná záležitosť. Výstavba a prevádzka špeciálneho laboratória by stála stovky miliónov dolárov. Preto NASA aj ESA hľadajú spôsoby, ako celý proces optimalizovať. V súčasnosti sa vyvíjajú nové laboratórne kabinety, ktoré by dokázali poskytnúť ochranu vzoriek a personálu ako aj priestor na komplexné vedecké analýzy – od mikroskopie až po Ramanovu spektroskopiu. Takýto prístup by mohol skrátiť čas medzi návratom vzoriek a ich sprístupnením vedeckému svetu. A v ideálnom prípade aj znížiť celkové náklady na misiu, ktorá už teraz zápasí s časovými a rozpočtovými problémami.
Aj keď sa z Marsu na Zem dostane len približne 500 gramov hornín a prachu, ich vedecký potenciál je obrovský. Podobne ako 380 kilogramov mesačných hornín, ktoré NASA dodnes analyzuje, môžu aj marťanské vzorky prinášať nové odhalenia aj niekoľko desaťročí.