Pred 64 rokmi, presne 12. apríla 1961, sa písala história nielen Sovietskeho zväzu, ale celého ľudstva. Jurij Alexejevič Gagarin sa stal prvým človekom, ktorý opustil atmosféru Zeme a obletel našu planétu vo vesmírnej lodi Vostok 1. Jeho let trval len 108 minút, no zanechal stopu, ktorá zmenila smerovanie svetovej politiky, vedy aj ľudskej predstavivosti.
Let, ktorý šokoval svet
Gagarin vzlietol z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane a dosiahol výšku približne 325 kilometrov. Počas letu obletel Zem jedenkrát. Hoci riadenie letu bolo v rukách automatického systému (pre prípad, že by si organizmus človeka vo vesmíre sám so sebou neporadil) Gagarin preukázal nevídaný pokoj a chladnú hlavu. Na 23 minút totiž stratil spojenie so Zemou. Počas cesty do vesmíru bol hermeticky uzavretý v kapsule len s miniatúrnym oknom s obmedzeným výhľadom. Vo Vostoku 1 sa tak Gagarin musel spoľahnúť na prístroje a vopred dané inštrukcie.
Pri návrate na Zem Gagarin pristál s padákom takmer 300 kilometrov od očakávaného miesta, čo vyvolalo náležitý zmätok. S padákom pristál preto, lebo v prvopočiatkoch vesmírnych misií technológie neumožňovali bezpečné pristátie kapsuly s človekom. Preto sa astronaut musel vo výške niekoľkých kilometrov katapultovať a pristáť s padákom. Gagarinovi sa to podarilo neďaleko dediny Smelovka. Tam narazil na prekvapených farmárov, ktorým sa predstavil slovami: „Chlapci, poďme sa zoznámiť. Som prvý kozmonaut na svete, Jurij Alexejevič Gagarin.“
Ako sa chlapec z farmy stal hviezdou
Gagarin nepochádzal z privilegovaného prostredia. Narodil sa ako syn tesára na kolchoze a počas druhej svetovej vojny zažil nacistickú okupáciu, vrátane dramatického momentu, keď jeho mladšieho brata takmer popravili. Neskôr študoval na odbornej škole a po výborných výsledkoch sa dostal do sovietskeho letectva, kde sa vyprofiloval ako talentovaný pilot.
Výber do kozmonautického programu bol tvrdý a politicky citlivý. Hoci ukrajinský pilot Pavel Popovič patril medzi favoritov, rozhodlo sa, že prvý človek vo vesmíre musí byť etnický Rus. Gagarin spĺňal všetky požiadavky — bol skromný, charizmatický, fyzicky zdatný a najmä oddaný Sovietskemu zväzu.
Život po návrate na Zem a záhadná smrť
Po návrate z vesmíru sa Gagarin stal národným hrdinom. Zúčastňoval sa zahraničných výstav, prijímal ocenenia, medaily a pozvánky od svetových lídrov. No táto eufória mala aj svoju odvrátenú tvár. S účasťou Gagarina sa pri ďalších vesmírnych misiách už nepočítalo. Vedenie Sovietskeho zväzu malo obavy, že by mohol pri ďalšom lete zahynúť. Gagarin sa aj tak túžil vrátiť aspoň k lietaniu, no povolenie dostal až v roku 1968.
Osudným sa mu stal práve návrat k pilotovaniu. Počas rutinného tréningového letu na lietadle MiG-15 sa spolu s inštruktorom zrútil neďaleko Moskvy. Oficiálne správy hovorili o náhlej zmene poveternostných podmienok, no tajomstvo havárie pretrvalo desaťročia. Objavili sa teórie o zrážke s iným lietadlom, o poruche, dokonca aj o zásahu tajných služieb. Vyšetrovanie nikdy nebolo úplne zverejnené.