Mars je známy ako nehostinná a chladná púšť pokrytá prachom a ľadom. Pred miliardami rokov však mohol byť omnoho vlhkejším miestom. Najnovšia štúdia geológov z University of Colorado v Boulderi ponúka prekvapivý pohľad na minulosť Červenej planéty. Hovorí o možnom daždi, snežení, tečúcich riekach a stovkách jazier.
Vedci sa už dlho sporia o to, aké bolo podnebie na Marse počas obdobia známeho ako noachian – pred zhruba 4,1 až 3,7 miliardami rokov. Dve hlavné teórie hovoria o chladnom a suchom Marse s rozsiahlymi ľadovcami, ktoré sa len občas topili, alebo o teplejšom a vlhkejšom Marse, kde voda pravidelne vznikala v podobe dažďa a snehu.
Najnovší výskum sa pomocou rozsiahlych počítačových simulácií snažil priniesť detailnejší pohľad a rozlúsknuť dlhoročnú dilemu vedcov. Výskumníci vytvorili digitálnu verziu časti marťanskej krajiny a testovali, ako sa mení reliéf planéty pod vplyvom rôznych zdrojov vody. Pridávali buď topiaci sa ľad, alebo zrážky vo forme dažďa a snehu, a sledovali, kde sa vytvárajú hlavy údolia – teda miesta, kde sa začínajú riečne doliny. Výsledok? Vyššia pravdepodobnosť vlhkej klímy na Marse.
Simulácie ukázali, že ak voda pochádzala len z topiaceho sa ľadu, doliny sa tvorili najmä vo vyšších nadmorských výškach – tam, kde sa kedysi rozprestierali ľadovce. Naopak, ak bol Mars vystavený zrážkam, riečne systémy vznikali omnoho rozšírenejšie – od nížin až po výšky presahujúce 3 000 metrov nad úrovňou marťanského „mora“.
Daždivý Mars dáva vedcom väčší zmysel
Tento záver sa pozoruhodne zhoduje s reálnymi dátami zo satelitov NASA. Snímky ukazujú prepletené siete dolín a kanálov rozprestierajúcich sa z vysočín pri rovníku až do dávnych jazier – alebo možno dokonca oceánu. Príkladom je kráter Jezero, dnes preskúmavaný vesmírnym vozidlom Perseverance, ktorý podľa vedcov kedysi hostil mohutnú rieku, vnášajúcu do oblasti stovky ton sedimentov a balvanov.
Foto: NASA
„Na to, aby ste premiestnili také balvany, potrebujete metre hlbokej tečúcej vody,“ hovorí Brian Hynek, spoluautor štúdie. „Len ťažko je to možné vysvetliť obyčajným topením sa ľadu.“ Štúdia tak pridáva nové argumenty v prospech vízie Marsu ako planéty, ktorá kedysi prežívala obdobie mierneho, vlhkého podnebia – možno podobného raným fázam Zeme. Vedci však stále nevedia, ako mohol Mars zostať dostatočne teplý na to, aby sa na ňom udržal dážď či sneh.
Aj keď odpoveď na túto záhadu stále chýba, nový výskum ukazuje, že Mars je možno akýmsi „časovým zrkadlom“ Zeme – zachovávajúc v kamennom archíve svoju daždivú minulosť, ktorá sa podobá našej planéte spred 3,5 miliardy rokov.