Európske centrum trasovania a dohľadu nad vesmírom (EU SST) nevylučuje pád na pevninu vrátane Slovenska či Česka. Zároveň však poznamenáva, že je väčšia pravdepodobnosť zrútenia do oceánu či neobývaných oblastí.
Podľa aktuálnych prepočtov vstúpi sonda do zemskej atmosféry o 08:07 SELČ s toleranciou plus a mínus päť hodín. „Operačné strediská EU SST pracujú na spresnení možného miesta a času vstupu (do atmosféry). S približujúcim sa vstupom sa predpovede spresnia, ale neistota zostane vzhľadom na nekontrolovanú povahu objektu,“ uviedlo EU SST.
Kľúčovým údajom pre odhad miesta dopadu je sklon dráhy sondy k rovníku, ktorý je zhruba 52 stupňov. Tento sklon znamená, že aparát môže vstúpiť do atmosféry nad značnou časťou pevniny. EU SST ale vylučuje napríklad Škótsko, Škandináviu, Pobaltie, severné oblasti Ruska, južnú Afriku či severozápad Severnej Ameriky.
Vzhľadom na to, že sonda bola navrhnutá tak, aby vydržala vstup do hustej atmosféry Venuše, je možné, že prečká prelet zemskou atmosférou a následne dopadne na povrch. Guľovitý aparát má hmotnosť 495 kilogramov a priemer 1,17 metra.
Americký astrofyzik Jonathan McDowell uviedol, že ak kapsula zostane celistvá, na Zem sa zrúti rýchlosťou približne 242 km/h. Hoci ide o výnimočný jav, McDowell upozorňuje, že „riziko zásahu je menšie než pravdepodobnosť, že vás zasiahne blesk.“
„Áno, riziko existuje, ale je skutočne malé. Väčšiu pravdepodobnosť máte, že vás počas života zasiahne blesk,“ uviedol McDowell. Podľa spoločnosti Aerospace Corporation je pravdepodobnosť, že by Kosmos 482 spôsobil smrteľné škody, približne 1 ku 25-tisíc, uviedol portál istream.sk.
Program Venera
Sovietsky zväz vyslal spomínanú sondu do vesmíru v roku 1972 v rámci programu Venera (po rusky Venuša), ktorého cieľom bolo preskúmať Venušu. Sonda sa však na orbite okolo Zeme rozdelila na niekoľko častí, ktoré sa s výnimkou pristávacieho modulu už zrútili.
Názov Kozmos od 60. rokov dostávali sovietske kozmické lode, ktoré zostali na obežnej dráhe okolo Zeme, poznamenal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Sovietske planetárne misie podľa neho obvykle najprv mierili na takzvanú parkovaciu obežnú dráhu, odkiaľ mali pokračovať ďalej do svojich cieľových destinácií. Pokiaľ ale napríklad zlyhal motor, sondy zostali na orbite a dostali označenie Kosmos.
K Venušu sa od roku 1961 vydalo niekoľko amerických a sovietskych sond, medzi nimi v roku 1962 americký Mariner 2, ktorý Venušu ako prvý obletel, alebo v roku 1975 sovietska Venera 9, ktorá na Zem poslala prvé fotografie povrchu planéty.
Čítajte viac Rusi sa po polstoročí na Mesiac nedostali. Luna-25 sa zrútila a „prestala existovať“