Keď astronauti misie Apollo 17 v decembri 1972 pozbierali vzorky lunárneho prachu pri kráteri Shorty, netušili, že medzi sivým štrkom nájdu niečo tak nečakané – žiarivé, oranžové guľôčky veľkosti zrnka piesku. Na prvý pohľad pôsobili ako mimozemské konfety, no v skutočnosti išlo o úžasne zachované stopy dávnych sopečných výbuchov.
Tieto sklené guľôčky, niekedy nazývané aj „mesačné perly," vznikli pred približne 3,3 až 3,6 miliardami rokov počas obdobia intenzívnej vulkanickej činnosti na Mesiaci. Vtedy, v čase, keď bol prirodzený satelit Zeme ešte mladý a horúci, sa z jeho vnútra vznášali fontány roztaveného čadiča, podobné tým, aké je dnes možné vidieť na Havaji. Rozdiel bol však dramatický. Na Mesiaci chýba atmosféra. To znamená, že kvapky lávy vystrelené do vzduchoprázdna okamžite zamrzli a späť na povrch dopadli ako drobné, sklené sférické fragmenty.
Nedotknutá história Mesiaca
Tieto guľôčky, zachované v nedotknutom stave po miliardy rokov, sa stali dokonalými kapsulami geologickej histórie. V ich vnútri aj na povrchu vedci dnes nachádzajú chemické a izotopové podpisy, ktoré prezrádzajú podmienky hlboko pod mesačným povrchom počas sopečných explózií.
Vedci z Washingtonskej univerzity a Brownovej univerzity, vrátane Ryana Oglioreho a jeho kolegov, nedávno odhalili nové detaily týchto guľôčok. Využili pri tom najmodernejšie analytické prístroje – od iontových lúčov cez elektrónové mikroskopy až po atómovú tomografiu. To, čo kedysi bolo možné len vizuálne opísať ako „oranžové", sa teraz podrobne mapuje až na úroveň jednotlivých atómov.
Výsledky sú fascinujúce. Na povrchu niektorých guľôčok sa nachádzajú tenké vrstvy zinku, železa a síry, ktoré vytvárajú minerál zvaný sfalerit. Rovnaký minerál, z akého sa na Zemi ťaží zinok. Chemická štruktúra týchto vrstiev svedčí o tom, že erupčné oblaky nad povrchom boli nielen horúce a prchké, ale aj bohaté na prchavé kovy a plyny, ktoré sa usadili na chladnúcom skle ako neviditeľný záznam výbuchu. A to nie je všetko. Niektoré guľôčky obsahujú aj molekuly vody. Hoci sa Mesiac dlho považoval za úplne suchý svet, tieto mikroskopické inklúzie prepisujú túto predstavu a naznačujú, že vulkanická aktivita mohla prenášať vodu z hlbín mesačného plášťa až na povrch.
Pomôžu pri rekonštrukcii a pochopení vývoja Mesiaca
Tieto sklené guľôčky majú dnes nový význam. Pomáhajú nielen rekonštruovať sopečné dejiny Mesiaca, ale aj mapovať možné zásoby nerastných surovín, ako sú zinok či síra, ktoré by mohli byť užitočné pre budúce lunárne misie. Okrem toho poskytujú vzor pre porozumenie vulkanizmu na iných beztlakových telesách slnečnej sústavy, ako sú Merkúr či asteroidy.