Astronómovia majú na dosah objav, ktorý by mohol zmeniť spôsob vnímania najbližšieho hviezdneho okolia. Pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba zaznamenali stopy obrovskej planéty obiehajúcej hviezdu Alfa Centauri A, ktorá je vzdialená len štyri svetelné roky od Zeme.
Ide o planetárny systém, ktorý fascinuje vedcov aj fanúšikov sci-fi už celé desaťročia. Tvoria ho tri hviezdy – dvojica podobná Slnku, Alfa Centauri A a B, a červený trpaslík Proxima Centauri. Práve okolo Proximy sa už potvrdila existencia dvoch exoplanét a potenciálna tretia je ďalším kandidátom.
Ako sa podarilo prekonať oslepujúce svetlo hviezdy
Jedným z dôvodov, prečo je hľadanie planét pri Alfa Centauri A také ťažké, je jej extrémny jas a blízkosť k Alfa Centauri B. Tradičné metódy detekcie planét ako sledovanie, ako ich gravitácia rozhýbe materskú hviezdu tu narážajú na svoje limity.
Webbov teleskop však disponuje detekčným mechanizmom práve na takéto prípady. Prístroj MIRI s koronografickou maskou dokáže „odstrániť“ oslňujúci jas hviezdy a ukázať oveľa slabšie objekty v jej blízkosti. V auguste 2024 sa tak podarilo zachytiť zdroj svetla, ktorý bol viac ako desaťtisíckrát slabší než samotná Alfa Centauri A. Môže ísť o novú kandidátsku planétu.
Podľa prvotných údajov by ňou mohol byť plynný obor s hmotnosťou podobnou Saturnu a veľkosťou porovnateľnou s Jupiterom. Jeho dráha je eliptická, s vzdialenosťou od hviezdy 1–2 astronomické jednotky (teda 1–2-násobok vzdialenosti Zeme od Slnka).
Planéta v „obyvateľnej zóne,“ no nie pre ľudí
Objekt sa nachádza na vonkajšom okraji takzvanej obývateľnej zóny, v oblasti, kde by na povrchu skalnatého telesa mohla existovať kvapalná voda. Takéto planéty môžu mať mesiace, a tie už môžu ponúkať pevný povrch či dokonca oceány. Niektorí vedci odhadujú, že okolo tohto novej potenciálnej planéty by mohli obiehať aj mesiace veľké ako Mars. V tom optimistickejšom prípade sú potenciálne vhodné pre vznik života. Iní sú opatrnejší a odhadujú skôr telesá veľkosti Titanu, najväčšieho mesiaca Saturnu.
Tu sa nevyhnutne vynára popkultúrna paralela s filmom Avatar, v ktorom sa okolo podobného plynného obra mesiaca Pandora nachádza množstvo exotických ekosystémov. Realita by síce bola menej farebná, ale predstava obývateľného mesiaca za hranicami Slnečnej sústavy je pre vedu viac než lákavá.
Záhada miznúcej planéty
Po počiatočnom nadšení sa v roku 2025 objavili ďalšie výsledky pozorovaní. Tentokrát bez náznaku planéty. Podľa výpočtov však v polovici simulovaných dráh mohol byť objekt jednoducho príliš blízko hviezdy, aby ho teleskop zachytil. Výskumníci preto nevylučujú, že ide o skutočný objekt, ktorý len zhodou náhod nebol detegovaný.
Ak sa existencia novej planéty potvrdí, pôjde o najbližšie priamo odfotografované teleso v obývateľnej zóne hviezdy podobnej Slnku. Bolo by to zároveň prvé takéto pozorovanie v systéme s dvomi blízko obiehajúcimi hviezdami, čo by mohlo vyvrátiť doterajšie teórie o tom, kde a ako planéty vznikajú, prežívajú a zanikajú. K definitívnemu potvrdeniu by mohol prispieť aj pripravovaný vesmírny teleskop Nancy Grace Roman, ktorého štart sa plánuje na rok 2027. Ten bude schopný doplniť infračervené dáta z Webbovho teleskopu s viditeľným svetlom, čím sa získa presnejší obraz o veľkosti a odrazivosti planéty.
