Astronómovia zaznamenali pozoruhodný objav. V hviezdnom systéme vzdialenom približne 430 svetelných rokov od Zeme identifikovali formujúcu sa planétu, ktorú pomenovali WISPIT 2b. A hoci je táto planéta stará len asi päť miliónov rokov, čo je v kozmickom meradle doslova novorodenec, už teraz ukazuje, že jej vývoj bude fascinovať vedcov dlhé roky.
Netradičná planéta vzdialená 430 svetelných rokov od Zeme
WISPIT 2b sa nachádza v blízkosti mladej hviezdy WISPIT 2, ktorú vedci označujú za „mladšiu verziu nášho Slnka.“ To, čo robí tento objav jedinečným, je samotné prostredie, v ktorom planéta vzniká. Ide o viackruhový protoplanetárny disk pripomínajúci starú vinylovú platňu. Tento disk, tvorený prachom a plynom, má priemer približne 380 astronomických jednotiek (čo je 380-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom) a obsahuje viaceré štruktúry, prstence a medzery.
Práve v jednej takejto medzere, akoby vyrezanej priamo do disku, sa nachádza žiariaca planéta WISPIT 2b. Vedci ju prirovnávajú k kozmickému Pac-Manovi, pretože zrejme pohlcuje materiál zo svojho okolia, čím si vytvára vlastnú atmosféru a rastie do rozmerov plynného obra.
Zázrak zachytený teleskopom
Zachytiť takýto objekt vo fáze jeho vzniku je mimoriadne náročné. V prípade WISPIT 2b to umožnili pozorovania z VLT teleskopu Európskeho južného observatória, nachádzajúceho sa v púšti Atacama v Čile. Tím vedcov, vedený doktorandkou Richelle van Capelleveen z Leidenskej univerzity, uskutočnil sériu krátkych pozorovaní mladých hviezd, pričom každému objektu venovali len niekoľko minút. Napriek tomu sa im podarilo odhaliť niečo, čo nikto nečakal. Nádherný prstencový disk a v ňom čerstvo narodenú planétu. “Keď sme prvýkrát videli ten disk, vedeli sme, že musíme okamžite požiadať o ďalšie pozorovania. Takýto systém jednoducho nesmieme prehliadnuť,” dodal Christian Ginski z University of Galway.
Kozmické laboratórium budúcnosti
WISPIT 2b je len druhou planétou v histórii, ktorá bola potvrdená vo veľmi ranom štádiu svojho vzniku okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku. Prvá bola objavená v roku 2018, zhodou okolností opäť tímom, ktorého súčasťou bol aj Ch. Ginski.
Podľa vedcov sa WISPIT 2b stane referenčným príkladom pre štúdium vzniku planét. Jej existencia totiž potvrdzuje teóriu, že štruktúry ako medzery a prstence v protoplanetárnych diskoch môžu byť dôsledkom práve formujúcich sa planét, čo bolo doteraz len hypotézou. „Je to ako laboratórium pod holým nebom,” komentuje objav Chloe Lawlor, doktorandka z University of Galway. "WISPIT 2b nám umožní testovať a overovať aktuálne modely planetárnej formácie v praxi.“
Nové otázniky vo výskume vesmíru
WISPIT 2b otvára nové možnosti, ako lepšie pochopiť, prečo sú mnohé známe exoplanetárne systémy také odlišné od toho nášho. Jej vývoj je možné sledovať takmer v priamom prenose, čo dáva astronómom unikátnu šancu zistiť, ako vznikajú plynné obry, prečo niektoré planéty migrujú bližšie k svojim hviezdam, alebo čo ovplyvňuje zloženie ich atmosféry.
A hoci WISPIT 2b dnes nie je viditeľná voľným okom, jej význam v dejinách astronómie by sa mohol stať celkom zreteľným. Tento malý gigant totiž ukazuje, že vesmír má ešte stále čo povedať, a často to robí vo veľkom štýle.
