Objav objektu 3I/ATLAS na začiatku tohtoročného leta spôsobil medzi astronómami i verejnosťou značný rozruch. Ide o vôbec tretí známy medzihviezdny objekt, ktorý prenikol do našej slnečnej sústavy. Podľa prvých výpočtov sa pohybuje rýchlosťou približne 60 kilometrov za sekundu, teda viac než 210-tisíc kilometrov za hodinu, a vesmírom putuje už neuveriteľných sedem miliárd rokov. To znamená, že vznikol ešte predtým, ako sa sformovala naša Slnečná sústava.
Vedci sa zhodujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o starobylú kométu bohatú na ľad a prach, ktorá sa len náhodou ocitla na trajektórii pretínajúcej našu sústavu. Zaujímavé je, že jej zloženie a správanie sa odlišuje od typických komét. Pozorovania naznačujú neobvykle vysoký pomer oxidu uhličitého k vode a niektoré merania ukazujú, že teleso akoby vyžarovalo viac svetla, než by malo, a to dokonca proti smeru svojho pohybu.
Foto: Kris Snibbe/Harvard
Práve tento fakt využil harvardský teoretický fyzik Avi Loeb, známy svojimi kontroverznými interpretáciami, aby ponúkol dve možné vysvetlenia. Podľa prvej hypotézy by mohlo ísť o fragment bohatý na rádioaktívny materiál, ktorý vznikol pri dávnom výbuchu supernovy. Rádioaktívny rozpad by dokázal generovať energiu a vysvetlil by pozorované žiarenie. Loeb však pripúšťa, že takáto možnosť je pomerne nepravdepodobná.
Druhá, odvážnejšia hypotéza hovorí o tom, že 3I/ATLAS nie je prirodzeným telesom, ale prastarou mimozemskou vesmírnou loďou s jadrovým pohonom. Podľa Loeba by práve tento typ energie mohol zabezpečiť tak vysokú rýchlosť a nezvyčajné správanie objektu. Zároveň dodáva, že žiariaca koma, ktorá objekt sprevádza, môže byť tvorená vrstvami prachu a častíc, ktoré sa počas miliárd rokov vesmírneho putovania usádzali na povrchu telesa a teraz sa uvoľňujú.
Čítajte viac K Zemi sa rúti objekt z inej hviezdnej sústavy: má extrémnu rýchlosť a nik netuší, čo to je
Loeb už v minulosti zaujal podobnými tvrdeniami. V roku 2017 interpretoval predĺžený tvar prvého známeho medzihviezdneho objektu 'Oumuamua ako možný dôkaz existencie sondy poháňanej solárnou plachtou. Aj keď väčšina vedeckej obce jeho názory nepovažuje za pravdepodobné a hodnotí ich skôr ako intelektuálne cvičenia, nemožno im odoprieť schopnosť vyvolávať rozruch aj mimo odbornej verejnosti.
Definitívne odpovede môžu priniesť až jesenné pozorovania. V októbri sa 3I/ATLAS priblíži k Slnku a následne minie Mars. Očakáva sa, že sondy obiehajúce červenú planétu, najmä Mars Reconnaissance Orbiter, budú schopné zachytiť detailnejšie snímky a poskytnúť presnejšie údaje o chemickom zložení aj dynamike objektu.
