Mars, kedysi považovaný za pustú planétu s červenou horninou a nehostinným prostredím, vedcov opäť raz prekvapil. Vďaka seizmickým meraniam sondy InSight, ktorá na povrchu planéty pracovala od roku 2018 do 2022, vedci odhalili nielen pevné jadro uprostred Marsu, ale aj tajomné „hrudky“ hlboko pod povrchom, ktoré môžu pochádzať ešte z čias formovania slnečnej sústavy. To všetko výrazne mení pohľad na Mars ako aj samotný vývoj planét podobných Zemi či Venuši.
Pevné jadro tam, kde nemalo byť?
Tím vedcov pod vedením seizmológa Huišinga Biho z Číny oznámil, že sa im pomocou dát zo seizmometra podarilo detegovať vlny, ktoré prešli cez vnútorné jadro Marsu. Ich správanie naznačuje, že toto jadro nie je tekuté, ale pevné.
To bolo pre vedcov prekvapením. Vzhľadom na to, že jadro Marsu obsahuje množstvo ľahkých prvkov ako je síra, kyslík či uhlík, predpokladalo sa, že by malo byť mäkké alebo úplne tekuté. Tieto prvky totiž znižujú teplotu, pri ktorej by sa zliatina mala kryštalizovať. Navyše je známe, že Mars je vnútorne horúci. No aj tak sa v jeho jadre vytvorila pevná štruktúra s priemerom asi 600 kilometrov.
Na Zemi je pevné jadro spojené s udržiavaním magnetického poľa. Tekuté vonkajšie jadro sa mieša a vytvára takzvané geodynamo. Mars však dnes žiadne globálne magnetické pole nemá, len niektoré časti kôry si uchovali slabú magnetizáciu. To naznačuje, že Mars v minulosti pole mal, no neskôr oň prišiel. Práve nové poznatky o vnútri planéty by mohli vysvetliť, prečo a ako k tomu došlo.
Mars ako kamenný archív pradávnych zrážok
Ďalšia štúdia, vedená tímom z Imperial College London, priniesla ešte jeden zaujímavý objav. V plášti Marsu sa nachádzajú zvláštne zhluky materiálu, niektoré široké až 4 kilometre. Vedci ich prirovnávajú k geologickým fosíliám, pozostatkom doby, keď sa Mars len formoval.
Tieto „hrudky“ sú pozostatkami obrovských kolízií, ktoré Mars zažil v prvých stovkách miliónov. V tom čase sa v mladom slnečnom systéme zrážali telesá veľkosti mesiacov či dokonca menších planét, takzvaných protoplanét. Každá takáto zrážka roztavila časť planéty do ohnivého oceánu magmy. Keď magma chladla, vznikali odlišne zložené kusy materiálu, ktoré sa následne zamiešali, no nikdy z nich nevznikla jednotná hmota.
Mars nemá tektonické platne ako Zem, a tak jeho vnútro ostalo „zamrznuté v čase.“ Neexistuje tu recyklácia kôry, čo znamená, že geologické stopy po týchto pradávnych udalostiach sa zachovali dodnes.
Čo hovoria „marsotrasenia“
Seizmické vlny z takzvaných marsotrasení (angl. marsquakes) pomohli vedcom „nahliadnuť“ do vnútra planéty. Najjasnejšie signály pochádzali z meteoritických dopadov, ktoré poslali vlny hlboko do planéty. Pri niektorých z nich si vedci všimli oneskorenia seizmických vĺn, čo naznačovalo, že prechádzajú hustejším alebo odlišne zloženým materiálom. To umožnilo identifikovať desiatky „hrudiek,“ teda akýchsi fragmentov dávnej Marsovej embryonálnej štruktúry, ktoré sa zrejme odštiepili počas spomínaných prastarých kolízií. Zloženie týchto štruktúr sa líši od okolitého materiálu, čo naznačuje, že nepochádzajú z miesta, kde sa dnes nachádzajú.
Tieto objavy majú širší význam. Môžu vedcom pomôcť pochopiť, prečo je Zem aktívna a živá planéta, zatiaľ čo Mars je mŕtvy svet. A možno raz poskytnú odpoveď aj na otázku, prečo sa život objavil práve na Zemi a či mal šancu vzniknúť aj na červenej planéte.
