Program Apollo sa skončil pred 40 rokmi

V dobývaní vesmíru, v ktorom pred polstoročím súperili USA a Sovietsky zväz, mala spočiatku prevahu Moskva. S prvou družicou (1957) a prvým človekom v kozme (1961).

10.12.2012 13:00
25-mesiac-4x Foto:
Eugene Cernan, Harrison Schmitt (vľavo) a Ronald Evans z misie Apollo 17.
debata (1)

USA zabodovali v roku 1969, keď prvý „malý krok“ na Mesiaci a „veľký skok pre ľudstvo“ urobil Neil Armstrong. Americký program letov na Mesiac sa skončil misiou Apollo 17, ktorá na tejto prirodzenej družici Zeme pristála 11. decembra 1972. Teda pred 40 rokmi. Celkom sa na Mesiac pozrelo 12 amerických astronautov.

Posledný, kto zanechal stopy v mesačnom prachu, bol veliteľ misie Apollo 17 Eugene Cernan, rodák z Chicaga, ktorého predkovia prišli do Ameriky začiatkom 20. storočia z Čiech a Slovenska. S Cernanom vystúpil na povrch Mesiaca pilot modulu Harrison Schmitt a obaja tam strávili 75 hodín, z toho mimo modulu rekordných 22 hodín a štyri minúty. Posledným z posádky Apolla 17, ktorá sa na Zem vrátila 19. decembra 1972, bol Ronald Evans.

Okrem 110 kg geologických vzoriek vtedy priviezli členovia posádky Apolla 17 aj československú vlajku, ktorú si tam vzal so sebou Cernan a ktorú sa po návrate snažil odovzdať oficiálnym miestam vo vlasti svojich predkov, ale u vtedajšieho režimu neuspel. V roku 1974, keď sa Cernan na novinárske vízum na pár dní do Československa pozrel, od neho mesačný suvenír nakoniec prevzal vtedajší riaditeľ Astronomického ústavu ČSAV Luboš Perek a umiestnil ho v kupole ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove.

O dobývanie vesmíru sa USA usilovne snažili od konca druhej svetovej vojny. Na rozdiel od Sovietov však ich výskumu chýbalo jednotné vedenie. Až v roku 1958 začala fungovať Národná agentúra pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá spočiatku musela doháňať náskok Moskvy. Už v januári 1959 preletela ako prvá okolo Mesiaca sovietska sonda Luna 1, v septembri toho istého roka dosadla Luna 2 na jeho povrch a o mesiac neskôr Luna 3 priniesla prvé snímky odvrátenej mesačnej strany. Potom prevzali opraty v dobývaní Mesiaca Američania.

Ešte pred prvým skúšobným letom lode Apollo 1 zahynuli v januári 1967 pri cvičnej simulácii astronauti Virgil Grissom, Edward White a Roger Chaffee po tom, čo pre skrat zachvátil kozmickú loď požiar. Plánované lety Apolla 1, 2 a 3 sa tak kvôli nehode nekonali a pokračovali len ďalšie testy bez ľudských posádok – do vesmíru NASA postupne vyslala lode s poradovými číslami 4, 5 a 6.

Prvá pilotovaná loď Apollo 7, ktorá uskutočnila 163 obletov Zeme, sa do vesmíru dostala 11. októbra 1968. Dôležitý krok k ceste na Mesiac podniklo Apollo 8, ktoré sa v decembri 1968 ako prvé dostalo na obežnú dráhu Mesiaca. Frank Borman, William Anders a James Lovell, ktorí boli na jeho palube, sa tak ako prví ľudia dostali mimo obežnej dráhy Zeme a ako prví na svete uvideli na vlastné oči odvrátenú stranu Mesiaca. Ten desaťkrát obleteli, zaslali domov vianočné posolstvo a vrátili sa na Zem.

Po misiách Apolla 9 a 10 v marci a máji 1969 odštartovalo 16. júla toho istého roku z Floridy Apollo 11. Na obežnej dráhe okolo Mesiaca sa loď rozdelila – vo veliteľskej časti zostal na orbite Michael Collins a Armstrong s Edwinom Aldrinom v mesačnom module pristáli 20. júla 1969 na Mesiaci. Šesť a pol hodiny po dosadnutí do Mora pokoja vystúpil 21. júla ako prvý o 3.56 SEČ Armstrong.

Po tejto svetovej udalosti nasledovalo ešte šesť expedícií Apolla, z ktorých len jedna nebola úspešná. Na lodi Apollo 13 v apríli 1970 vybuchla nádrž s kyslíkom a posádka sa za dramatických okolností (presvedčivo stvárnených aj vo filme) musela vrátiť na Zem. Po roku 1972 boli lode Apollo a raketa Saturn použité ešte pre program orbitálnej stanice Skylab a spoločný projekt so Sovietskym zväzom Apollo-Sojuz v roku 1975.

Keď Cernan v decembri 1972 opúšťal jediné vesmírne teleso, na ktorom sa okrem Zeme prechádzal človek, vyjadril presvedčenie, že sa ľudia na Mesiac vrátia. Zatiaľ sa tak nestalo. Aj keď v roku 2004 rozhodol americký prezident George Bush, že sa USA do roku 2020 na Mesiaci pokúsia znova pristáť a vybudujú tam stálu základňu. Tento projekt však prezident Barack Obama zrušil a oznámil program, počas ktorého by sa americkí astronauti okrem iného „niekedy po roku 2030 mohli pozrieť na obežnú dráhu Marsu“.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba