Plány s kolonizovaním Marsu a ďalších planét sú častokrát terčom ostrej kritiky a odtláčané na okraj serióznych vesmírnych projektov. Aj keď je osídlenie ďalekých planét zatiaľ v nedohľadne, bez dôsledných príprav by sa nikdy ani len nemohlo uskutočniť. Aj preto sa Európska vesmírna agentúra ESA začala vážne zaoberať otázkou, ako nasýtiť astronautov.
Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) je to zatiaľ jednoduché. Zásoby jedla prichádzajú zo Zeme. No keď sa človek vydá na misiu vzdialenú milióny kilometrov, tento model prestáva fungovať. Priviezť každý kúsok jedla by bolo skrátka nemožné. ESA preto rozbieha projekt, ktorého cieľom je nájsť spôsob, ako vo vesmíre vytvoriť jedlo, ktoré by obsahovalo základné živiny. V novom projekte s názvom HOBI-WAN (skr. ang. Hydrogen Oxidizing Bacteria In Weightlessness As a source of Nutrition) chce bojovať s nedostatkom potravy pomocou mikróbov, vzduchu a elektriny. Ako?
Bielkoviny z mikróbov, nie z dobytku
V centre projektu stojí Solein. Práškový proteín, ktorý vyrába fínska spoločnosť Solar Foods. Nejde však o klasické rastlinné či živočíšne bielkoviny. Solein vzniká v bioreaktore, kde špeciálne baktérie využívajú vodík, kyslík, oxid uhličitý a pár stopových živín na tvorbu proteínu. Tento proces sa nazýva plynná fermentácia a umožňuje doslova „vyrábať jedlo zo vzduchu.“
Na Zemi sa ako zdroj dusíka používa amoniak, ale vo vesmíre plánuje ESA preskúmať možnosti tvorby dusíka za pomoci urey, teda zlúčeniny, ktorá je súčasťou moču, . Astronauti by tak mohli prispieť na vlastné menu spôsobom, pri ktorom sa možno niektorým prevracia žalúdok. „Tento projekt má za cieľ vyvinúť kľúčový zdroj, ktorý zvýši autonómiu a odolnosť ľudskej prítomnosti vo vesmíre,“ vysvetľuje Angelique Van Ombergen, hlavná vedkyňa ESA pre prieskum. „Ak chceme, aby ľudia dokázali žiť a pracovať na Mesiaci či raz aj na Marse, potrebujeme udržateľné riešenia, ktoré im umožnia prežiť s minimálnymi zásobami.“
Bioreaktor do kufríka
Technológia, ktorú Solar Foods vyvíja, má byť jednoduchá a prenosná. Bioreaktor, v ktorom sa mikróby „kŕmia“ plynom a menia ho na jedlo, sa zmestí do modulu veľkosti stredného kufra. Obsahuje všetko od inkubátora cez senzory až po systémy na odber vzoriek.
ESA plánuje najskôr otestovať celý systém na Zemi a ak experiment dopadne dobre, čaká ho skúška v mikrogravitácii na palube ISS. Práve v beztiažovom stave totiž plyny a kvapaliny správajú úplne inak než na Zemi. To môže zásadne ovplyvniť rast baktérií aj distribúciu živín v reaktore. „Nikto v histórii ešte neskúšal plynnú fermentáciu v mikrogravitácii,“ hovorí Arttu Luukanen zo Solar Foods. „Ak sa nám podarí potvrdiť, že naše mikroorganizmy dokážu rásť aj v týchto podmienkach, otvorí sa tým úplne nová kapitola vo vesmírnej výžive.“
Vízia potravinovej sebestačnosti
Projekt HOBI-WAN je súčasťou programu Terrae Novae, v ktorom ESA plánuje budúce misie na Mesiac a Mars. Cieľ je ambiciózny. Vybudovať uzavretý, sebestačný ekosystém, v ktorom si astronauti budú schopní vyrobiť vodu, kyslík aj jedlo bez pomoci zo Zeme.
Ak by sa technológia Solein osvedčila, mohla by znížiť potrebu zásobovacích letov, ušetriť obrovské náklady a zároveň zlepšiť psychickú pohodu astronautov. Predstava, že si môžu „vypestovať“ vlastnú stravu aj milióny kilometrov od domova, má nielen praktický, ale aj symbolický rozmer. Solein sa takisto pripravuje aj na využitie technológií na Zemi. Pomohla by vytvárať ekologický zdroj bielkovín pre potraviny budúcnosti.
