Všetko nasvedčuje tomu, že vesmír je oveľa dynamickejší a možno aj chaotickejší než si kto myslel. Podľa novej štúdie nemeckých astrofyzikov z Bielefeldskej univerzity by sa mohla slnečná sústava rútiť vesmírnou rýchlosťou, ktorá trojnásobne prekračuje doteraz predpokladané hodnoty. Ak sa táto hypotéza potvrdí, môže to otriasť základmi modernej kozmológie.
Prekročená rýchlosť
Výskumný tím pod vedením Lukasa Böhmeho prišiel s prekvapivým tvrdením, podľa ktorého sa slnečná sústava pohybuje rýchlosťou približne 828-tisíc kilometrov za hodinu. Túto rýchlosť určili vedci vzhľadom na kozmické mikrovlnné pozadie, teda žiarenie, ktoré slúži ako referenčný rámec pre pohyb vesmírnych objektov.
Pre porovnanie, táto rýchlosť je viac než trikrát vyššia, než ako ju predpovedá štandardný model kozmológie, ktorý sa považuje za základ pre chápanie štruktúry, zloženia a vývoja vesmíru. A práve tento rozdiel môže spôsobiť viacero komplikácií.
Ako je to možné odmerať?
Pri skúmaní tak obrovských vzdialeností sa vedci nemôžu spoliehať na bežné teleskopy. Namiesto toho sa nemeckí vedci obrátili na rádiové galaxie, čo sú vzdialené objekty, ktoré vysielajú extrémne silné rádiové vlny. Tie majú tú výhodu, že na rozdiel od viditeľného svetla prenikajú kozmickým prachom a plynom, čo umožňuje hlbší a presnejší pohľad do vesmíru.
Kľúčom k objavu bola európska sieť rádioteleskopov LOFAR, ktorú tím doplnil o údaje z ďalších dvoch observatórií. Pomocou novej štatistickej metódy, ktorá lepšie zohľadňuje štruktúru rádiových galaxií, identifikovali miernu, no významnú asymetriu v rozložení týchto objektov na oblohe. Tento efekt je známy ako dipólová anizotropia. Pri nej sa viac galaxií objavuje v smere, ktorým sa pohybuje slnečná sústava. Intenzita tohto javu bola 3,7-násobne vyššia než predpovedajú doterajšie modely. A čo je ešte dôležitejšie, odchýlka presiahla hranicu päť sigma, čo je v oblasti vedy hranica, od ktorej sa výsledok považuje za štatisticky významný.
Dve možné vysvetlenia
Prečo je to problém? Pretože štandardný model predpokladá, že vesmír je na veľkých škálach homogénny a izotropný. Teda rovnomerný a bez preferovaných smerov. Nové merania však tento predpoklad vážne spochybňujú. Podľa profesora Dominika Schwarza, spoluautora štúdie, prichádzajú do úvahy dve možnosti. Jednou je, že slnečná sústava sa skutočne pohybuje oveľa rýchlejšie, než sa doposiaľ myslelo, čo by znamenalo, že vesmír nie je rovnomerný. Druhou hypotézou je, že distribúcia samotných rádiových galaxií je menej rovnomerná, než sa doposiaľ zdalo, čo by mohlo naznačovať, že vo vesmíre existujú nové neznáme javy alebo štruktúry. Tak, či onak, znamená to jediné. Súčasné modely nefungujú tak, ako by mali.
Podobnosti s predchádzajúcimi pozorovaniami
Zaujímavé je, že podobné nezrovnalosti sa už v minulosti objavili aj pri analýzach kvazarov, akýchsi žiarivých galaktických jadier poháňaných supermasívnymi čiernymi dierami. A opäť išlo o zdanlivý „prebytok“ týchto objektov v určitých smeroch, čo naznačuje, že nejde o chybu merania, ale o skutočnú vlastnosť vesmíru.
Ak sa nové výsledky potvrdia, ľudstvo môže stáť na prahu jednej z najväčších revízií kozmologických teórií za posledné desaťročia. Základné princípy, ktoré boli považované za samozrejmé, ako je rovnomernosť a smerová neutrálna povaha vesmíru, možno neplatia tak, ako si vedci mysleli.
