Ak existuje nejaká paralela o extrémnej čistote, nájsť by ju bolo možné v laboratórnych miestnostiach amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír. V skutočnosti je tomu však trochu inak. Sterilné miestnosti, nie sú až také sterilné ako na prvý pohľad vyzerajú. Miesta, kde sa zhotovujú vesmírne sondy sa ukrýva zvláštny mikroorganizmus, ktorý je tak odolný, že sa dokáže vyhýbať najprísnejším hygienickým protokolom. Baktéria Tersicoccus phoenicis sa totiž v záujme prežitia dokáže „zahrať na mŕtveho.“
Keď čisté neznamená sterilné
Super čisté miestnosti, v ktorých NASA montuje svoje sondy a vesmírne vozidlá, sú sterilizované na extrémnej úrovni. Nejde len o vysávanie a umývanie. Tieto miestnosti sú ožarované, chemicky čistené, sušené a sterilizované UV svetlom a rôznymi plynnými dezinfekciami tak, aby v nich neprežil ani najmenší mikroorganizmus. A predsa sa to jednému z nich darí. Baktériu vedci objavili v dvoch od seba 4-tisíc kilometrov vzdialených laboratóriách – v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride a vo Francúzskej Guyane, kde sa upravujú európske vesmírne sondy.
Vedci baktériu našli už v roku 2007, no až teraz začínajú rozumieť jej taktike prežitia. Najnovší výskum publikovaný v Environmental Microbiology a Microbiology Spectrum ukazuje, že táto baktéria sa neukryla, ale doslova „vypla“ svoj metabolizmus aby tak predstierala, že je mŕtva.
Metabolická hibernácia ako zbraň ticha
Vedci baktériu zámerne vystavili extrémom. Zbavili ju živín, vysušili a položili na sterilné Petriho misky. Do 48 hodín sa stala „neživou.“ Nereagovala, nemala prejavy života. Ale po niekoľkých dňoch, keď k nej pridali špecifický proteín, opäť ožila. Odborníci to nazývajú ultranízky metabolický stav, teda niečo ako bakteriálny spánok. Najzaujímavejšie však je, že T. phoenicis tento stav dosahuje bez tvorby spór, čo je tradičný spôsob, akým baktérie prežívajú sucho, teplo či radiáciu. Tento organizmus si teda vytvoril úplne nový spôsob prežitia, ktorý vedci doteraz nepoznali.
Zaujímavosťou je, že baktériu prvýkrát objavili v čase, keď NASA pripravovala misiu Phoenix Mars Lander. A táto sonda skutočne pristála na červenej planéte. Znamená to, že na povrch Marsu sa mohla baktéria teoreticky dostať. Avšak podľa mikrobiológa Nilsa Averescha z University of Florida je jej prežitie na povrchu Marsu málo pravdepodobné. Kvôli radiácii a extrémnym podmienkam. V trhlinách, pod kameňmi či v prachu by ale mohla existovať šanca na jej prežitie.
