Ďaleká budúcnosť planéty Zem môže byť oveľa temnejšia, než astronómovia doposiaľ pripúšťali. Nový výskum odhaľuje, že keď hviezdy podobné Slnku začnú starnúť, menia sa na nenásytných obrov, ktorí doslova požierajú svoje najbližšie planéty. Využitím dát z NASA satelitu TESS sa vedci zamerali na takmer pol milióna hviezd a pozorovali znepokojivý trend. Čím je hviezda staršia, tým menej planét sa nachádza v jej okolí. Čo sa s nimi deje? Miznú dramatickým spôsobom.
Hviezdne obry a ich vesmírne hody
Keď hviezda ako Slnko spotrebuje zásoby vodíka, nafúkne sa do veľkosti obrovského červeného obra. Jeho priemer sa môže zväčšiť až stonásobne. V tomto štádiu už nemožno hovoriť o pokojnej stredovej hviezde, ale o kolose, ktorý siaha ďaleko za hranice pôvodnej slnečnej sústavy. A planéty, ktoré boli kedysi v bezpečnej blízkosti, sú obrom úplne pohltené. Astronóm Edward Bryant z University of Warwick vysvetľuje: „Vidíme, že planéty sú v okolí starších hviezd zriedkavejšie. Nejde o to, že by sa tam nikdy nevytvorili, ale o to, že tam už nie sú.“ Inými slovami, hviezdy ich jednoducho „zjedli.“
Gravitačné sily ako rozsudok smrti
Za týmto dramatickým scenárom stojí proces známy ako tidálny rozpad obežných dráh. Ako hviezda rastie, jej gravitácia začne priťahovať svoje najbližšie planéty smerom dovnútra. Aj keď ich priamo nezasiahne, tieto sily im môžu zničiť atmosféru alebo ich úplne roztrhať.
Z 456 941 analyzovaných hviezd vo fáze po hlavnej sekvencii objavili výskumníci len 130 planét či ich kandidátov, čo je dramatický pokles v porovnaní s mladšími hviezdami. To znamená, že hoci väčšina hviezd začínala so svojimi planetárnymi systémami podobne, čas a gravitácia si vyberajú svoju daň.
Slnko je aktuálne zhruba v polovici svojho života. Ale o päť až šesť miliárd rokov sa premení na červeného obra. V tejto fáze určite pohltí planéty Merkúr a Venuša. A ak bude mať dostatočný dosah, možno aj Zem. Tieto nové pozorovania umožňujú vedcom nazrieť do budúcnosti solárneho systému. A to nie ako na hypotézu, ale ako na pravdepodobný scenár. Aj keď planétu rozpínanie priamo nezasiahne, nestačí že sa bude nachádzať len „trochu ďalej.“ Aj mierne priblíženie na orbite alebo zničenie atmosféry môže znamenať koniec života, ako je dnes známy.
Prečo tento fenomén astronómovia neobjavili skôr?
Jednoduchá odpoveď je, že im bránili technické limity. Väčšie hviezdy majú na svedomí slabšie signály pri takzvaných tranzitoch planét, teda pri prechode planéty popred hviezdu. Čím väčšia hviezda, tým menší pokles jasnosti, a tým ťažšie je planétu vôbec zaznamenať. Avšak nové nástroje ako TESS, a čoskoro aj európska misia Plato plánovaná na december 2026, otvárajú dvere k presnejším a hlbším pozorovaniam.
