Ak sa pominie obdobie pandémie, počet vesmírnych štartov v Rusku zostáva druhý rok po sebe na najnižšej úrovni od roku 1961, keď Jurij Gagarin uskutočnil prvý let človeka do vesmíru – vtedy bolo takýchto štartov deväť za rok. V polovici 60. rokov posielal Sovietsky zväz do vesmíru ročne viac než štyri desiatky rakiet, na začiatku 70. rokov počet štartov dosahoval 80 až 86 ročne a v roku 1982 padol rekord so 99 štartmi.
Odvtedy sa tento počet natoľko znížil, že sa Rusko ocitlo na pokraji vypadnutia z prvej trojky vesmírnych veľmocí. Nový Zéland vlani tiež uskutočnil 17 vesmírnych štartov (oproti 13 v roku 2024 a siedmim v roku 2023), poznamenal portál.
Podľa popularizátora kozmonautiky Vitalija Jegorova Roskosmos pôvodne plánoval v minulom roku najmenej 20 štartov vesmírnych rakiet, no koncom novembra sa pokazila štartovacia rampa na kozmodróme Bajkonur, čo viedlo k zrušeniu štartu vesmírnej lode Progress MS-33. Zo štartovacej rampy musela byť odvezená raketa Proton-M s meteorologickou družicou. A z decembra na marec sa odložil skúšobný štart perspektívnej rakety Sojuz-5. Všetky zlyhania mali rôzne príčiny, ale celkovo podľa Jegorova ukazujú stav ruského vesmírneho odvetvia v nelichotivom svetle.
Ešte pred štvrťstoročím bolo Rusko v počte štartov na obežnú dráhu vo vedúcej pozícii: Roskosmos ich zvládal viac než 30, oproti 28 v prípade USA, 12 u Európy a piatim u Číny, podľa údajov za rok 2000. Odvtedy USA zvýšili počet štartov viac než päťnásobne a Čína takmer štrnásťnásobne.
Čítajte viac Slnečná sústava sa rúti vesmírom trikrát rýchlejšie, než sa doposiaľ myslelo
V nádeji na návrat do klubu hlavných vesmírnych veľmocí Kremeľ v roku 2025 schválil národný projekt dobývania vesmíru za 4,4 bilióna rubľov (46,2 miliardy eur), v rámci ktorého sa plánuje vyniesť takmer 900 družíc projektu Rassvet (obdoba Starlinku). Podľa plánu sa má do roku 2030 zvýšiť počet štartov na 68 ročne a za 12 rokov prekonať sovietsky rekord, teda vyslať viac než stovku rakiet do vesmíru.
Napriek ambicióznym očakávaniam je Rusko v podmienkach technologickej izolácie odsúdené na zaostávanie za vesmírnymi lídrami, tvrdí expert na kozmonautiku Ivan Timofejev. Spoliehať sa na Čínu, ktorú Kremeľ označuje za strategického partnera, podľa neho nemá zmysel: „Čína nechce spolupracovať, všetko si urobí sama. A (Rusko) jej nemá čo ponúknuť,“ uviedol podľa The Moscow Times.
