Asteroidy sú často vnímané ako vesmírne hrozby. Sú totiž nepredvídateľné, tiché a potenciálne ničivé. No najnovšie výskumy odhaľujú prekvapivú skutočnosť. Niektoré z týchto telies môžu byť pod tlakom nielen odolnejšie, než sa doteraz predpokladalo, ale aj pevnejšie.
Vďaka unikátnym experimentom vykonaným v zariadení HiRadMat v švajčiarskom CERN-e sa vedcom podarilo simulovať extrémne podmienky, ktoré by mohli nastať pri vstupe asteroidu do atmosféry alebo pri pokuse o jeho odklonenie. Napríklad nárazom kozmickej sondy alebo dokonca jadrovou explóziou.
Vedci sa sústredili na takzvané M-typy asteroidov, ktoré obsahujú veľké množstvo železa a niklu. V experimente bol použitý fragment železného meteoritu Campo del Cielo, ktorý bol vystavený silným protónovým lúčom. Tento prúd energie bol taký intenzívny, že simuloval efekty pripomínajúce malý nukleárny výbuch.
Pomocou laserového Dopplerovho vibrometra vedci sledovali, ako materiál reaguje v reálnom čase. Konkrétne, ako sa deformuje, tlmí nárazy a prispôsobuje sa zvyšujúcemu tlaku. Výsledky boli zarážajúce. Vzorka asteroidu sa nielenže nerozpadla, ale bola pevnejšia a dokázala pohlcovať energiu bez toho, aby v nej prebehli zásadné štrukturálne zmeny.
Zvláštne vlastnosti asteroidov
Zistenia naznačujú, že štruktúra kovových asteroidov je oveľa komplexnejšia, než sa predpokladalo. Ich vnútorné zloženie umožňuje rozloženie napätia. Tento jav známy ako strain-rate dependent damping okrem iného znamená, že čím rýchlejšie je materiál vystavený tlaku, tým efektívnejšie rozptyľuje energiu.
V praxi to môže znamenať, že takéto asteroidy nebudú pri vstupe do atmosféry slabnúť, ale môžu sa ešte viac „zoceliť.“ Pre odborníkov na planetárnu obranu ide o zásadný poznatok, ktorý môže zmeniť spôsob, ako sa bude k vesmírnymi „narušiteľom“ pristupovať v budúcnosti.
Nová éra planetárnej obrany
Doterajšie misie, ako napríklad DART od NASA, dokázali, že kinetické nárazy dokážu mierne pozmeniť trajektóriu asteroidov. Avšak úspešnosť takýchto zásahov závisí práve od materiálu, z ktorého je asteroid zložený. Až doteraz sa tieto vlastnosti zisťovali najmä simuláciami alebo statickými laboratórnymi testami, ktoré nemohli plne vystihnúť realitu potenciálnych nárazov.
Výskum ukazuje, že presné pochopenie správania sa asteroidov pod extrémnym tlakom je kľúčové najmä v situáciách, kde by zlyhali menej invazívne metódy a nastupovala by jadrová alternatíva. Paradoxne, práve vyššia odolnosť kovových asteroidov by mohla v krízových scenároch umožniť použitie silnejších zariadení, bez toho aby sa asteroid rozdelil na množstvo menších a stále nebezpečných telies.
Aj keď podľa odborníkov nehrozí Zemi v najbližších sto rokoch stret s potenciálne nebezpečným objektom, vedecké poznanie v tejto oblasti má nezastupiteľný význam. Okolo Zeme aktuálne obieha viac než 37 000 známych asteroidov.
