Na prvý pohľad to znie ako klasický vedecký objav. V archívoch vesmírneho teleskopu Kepler sa objavila ďalšia exoplanéta. No planéta s komplikovaným názvom HD 137010 b nie je obyčajnou horninou, ktorá obieha okolo vzdialenej hviezdy. Vo viacerých smeroch sa totiž podobá Zemi. Má podobnú veľkosť, obieha okolo hviezdy podobnej Slnku a jej obeh trvá rovnaký čas ako rok na Zemi. Lenže zatiaľ čo Zem je modro-zelenou oázou života, HD 137010 b by mohla byť ľadovým púštnym svetom pripomínajúcim zamrznutý Mars.
Nový kandidát na dvojičku Zeme?
Objav tohto potenciálne obývateľného sveta sa podaril vďaka dátam z druhej misie teleskopu Kepler. Signál planéty zachytil tím medzinárodných astronómov vedený Alexandrom Vennerom, ktorý pôsobí na Max Planckovom inštitúte pre astronómiu v Nemecku. V skutočnosti sa Venner prvýkrát dostal k týmto dátam ešte ako študent strednej školy v rámci občianskeho projektu Planet Hunters, kde dobrovoľníci pomáhajú hľadať slabé signály planét prechádzajúcich popred svoje hviezdy.
HD 137010 b bola spozorovaná práve vďaka takémuto prechodu, nazývanému tranzit. Keď planéta prejde pred svojou hviezdou, dôjde k nepatrnému poklesu jej jasu. Aj keď bol zaznamenaný len jeden takýto prechod, čo však nestačí na oficiálne potvrdenie planéty, bol dostatočne výrazný na to, aby vzbudil pozornosť. Astronómovia z neho dokázali vypočítať približnú veľkosť planéty aj dĺžku obehu.
Zvláštna rovnováha medzi Zemou a Marsom
Planéta HD 137010 b sa nachádza približne 146 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Hadonos. Je len o niečo väčšia ako Zem (zhruba o 6 percent) a obieha okolo oranžovej hviezdy typu K, ktorá je síce podobná Slnku, no je chladnejšia a menej žiariaca. Práve to je dôvod, prečo planéta dostáva menej než tretinu svetla, ktoré Zem prijíma od Slnka. Výsledkom môžu byť extrémne nízke teploty. Odhady hovoria o hodnotách okolo –70 stupňoch Celzia, ktoré sú podobné teplotám na Marse.
Napriek tomu sa HD 137010 b nachádza na hranici takzvanej obývateľnej zóny, teda oblasti okolo hviezdy, kde by za určitých podmienok mohla existovať voda v kvapalnom skupenstve. Ak by mala dostatočne hustú atmosféru bohatú na oxid uhličitý, mohla by sa na jej povrchu udržať teplota vhodná pre život. Modely naznačujú 40 až 50 percentnú pravdepodobnosť, že sa planéta nachádza v rámci tejto zóny.
Čakanie na ďalší dôkaz
Najväčšou výzvou teraz zostáva potvrdiť samotnú existenciu planéty. Astronómovia štandardne požadujú aspoň tri zaznamenané prechody, aby bolo možné jednoznačne povedať, že ide o exoplanétu a nie napríklad šum v dátach. Preto sa teraz spoliehajú na dáta z ďalších teleskopov ako je NASA TESS alebo európsky satelit CHEOPS, ktoré by mohli v nasledujúcich rokoch priniesť ďalšie informácie. Ak by sa HD 137010 b podarilo potvrdiť ako planétu, bola by jednou z mála známych kamenných planét v obývateľnej zóne hviezdy podobnej Slnku, a navyše pomerne v blízkej vzdialenosti. Pre porovnanie, doteraz najznámejšia podobná planéta, Kepler-186f, je štyrikrát ďalej a jej hviezda je 20-krát slabšia.
