Unikátny projekt má detegovať a predpovedať narušenia na hranici medzi vesmírom a Zemou zodpovedné za výpadky spojenia so satelitmi.
Ariane 6 má konkurovať americkej nosnej rakete Space X.
Naznačujú to výsledky novej štúdie.
Výskumníci tvrdia, že ich objav otvoril nové spôsoby skúmania slnečnej aktivity.
Starship sa predtým úspešne oddelila od nosného stupňa Super Heavy a dosiahla hranicu vesmíru, avšak následne explodovala. Išlo od druhý skúšobný let.
Taška na orbite zostane niekoľko mesiacov.
Obežnicu Zeme obletela loď Apollo 8 celkovo desaťkrát.
Výskumníci z Coloradskej univerzity vyvíjajú tzv. ťažné lúče, ktoré by mohli odstraňovať nefunkčné satelity z geostacionárnej obežnej dráhy.
Na záberoch je vidieť napríklad oslnivá hmlovina Konská hlava, doteraz nevidené vzdialené galaxie a víriace masy hviezd zachytené v najmenšom detaile.
Najstaršia čierna diera sa sformovala iba 470 miliónov rokov po Veľkom tresku.
Podľa štúdie výrazné zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov výrazne uľahčí aj znižovanie emisií uhlíka v rozvojových krajinách.
Pred viac než štyrmi miliardami rokov do Zeme narazilo teleso o veľkosti Marsu a vymrštilo do jej okolia veľké množstvo materiálu. Z neho nakoniec vznikol Mesiac.
India má ambiciózny vesmírny program, ktorý má podľa zámeru premiéra ukázať technologickú vyspelosť krajiny.
Ide o dôležité zistenie, ktoré dokazuje, že aj zlomy na Marse môžu spôsobovať silné otrasy pôdy.
Od zatiaľ jediného letu mačky do kozmu uplynulo 18. októbra 60 rokov. Prežila i návrat na Zem.
Indický vesmírny program síce má pomerne obmedzený rozpočet, dosahuje však veľké úspechy porovnateľné s ostatnými vesmírnymi mocnosťami.
Keďže je Mesiac tak ďaleko, nezakrýva Slnko úplne a vytvára efekt "ohnivého kruhu".
Sonda bude mapovať povrch Psyche a skúmať jeho zloženie, čo vedcom poskytne viac poznatkov o vzniku asteroidov, planét a Slnečnej sústavy.
Vedci dúfajú, že materiál z planétky Bennu pomôže zodpovedať niektoré otázky o pôvode života i tvorbe Slnečnej sústavy.
Do hlavného mesta zavítal švajčiarsky astrofyzik a držiteľ Nobelovej ceny (2019) Michel Mayor i astrofyzik Garik Israelian.
Ide o tretí podobný incident na ruských komponentoch ISS za poslednú dobu. Posádke však nebezpečenstvo nehrozí.
Cieľom bolo demonštrovať iný tvar plameňa v mikrogravitácii, kde je takmer guľovitý na rozdiel od slzovitého tvaru na Zemi.
Svetový rekord v najdlhšom pobyte vo vesmíre drží ruský kozmonaut Valerij Poljakov
Mesiac Európa pokrýva hrubá vrstva ľadu a najnovší objav zvyšuje možnosť, že vo vodnom prostredí pod ľadom sú podmienky pre existenciu života.
Misia umožní vedcom bahliadnuť do hlbokej minulosti zo začiatku Slnečnej sústavy.