Do Spojených štátov priplávali koncom 19. storočia spolu s kávou prevážanou z Južnej Ameriky aj drobné mravce. V USA sa im páčilo, a tak sa začali množiť. Množili sa natoľko, že pôvodný druh mravcov na väčšine miest vytlačili, najmä v oblasti Kalifornie. Rovnako ako iné invazívne druhy narušili zvyklosti tamojších živých organizmov, inak nazývané ekologickou stabilitou. Niektoré z plazov žijúce v Kalifornii sú napríklad pri potrave špecializované na určitý typ mravcov, invázne juhoamerické mravce vytláčajúce pôvodné americké druhy tak nepriamo ovplyvnili možnosť prežitia úplne iných organizmov.
Odborníci si dosiaľ s mravcami nevedeli rady. Skúšali chemikálie aj postreky. Najnovšie prišli s teóriou, ktorá na prvé počutie znie šialene. Malé mravce chcú dostať pod kontrolu tak, že ich obrátia proti sebe. Aby mravec zabíjal svojho brata iného mravca. Aj toto veda dokáže.
Vedci z kalifornskej univerzity informovali o svojom výskume na stretnutí Americkej chemickej spoločnosti v San Franciscu. Prišli na to, že väčšina argentínskych mravcov (Linepithema humile), v súčasnosti okupujúcich Kaliforniu, pochádza z jedinej kolónie, ktorá má svoj pôvod okolo roku 1890 na lodiach privážajúcich tovar do Louisiany.
Mravce tohto druhu žijúce v Južnej Amerike tvoria vo svojej domovskej vlasti viaceré kolónie. Americkí imigranti sú však spriaznení na stovkách kilometrov. Tvoria jednu gigantickú superkolóniu. „Znamená to, že ak zoberiete mravca zo San Diega a dáte ho do hniezda v San Franciscu, jeho okolie sa k nemu bude správať ako k členovi rodiny,“ vysvetľuje Robert Sulc z Kalifornskej univerzity, ktorý bol členom výskumného tímu.
Argentínske mravce podobne ako väčšina iných druhov mravcov sa pri identifikácii svojich priateľov a nepriateľov spoliehajú na chemické stopy, ktoré každý mravec zanecháva. Aby mravec kolegu identifikoval, musí sa ho dotknúť. Od toho, aká chemikália prenikne do jeho tela, závisí jeho ďalšia reakcia.
Na Kalifornskej univerzite našli spôsob, ako chemikálie, ktoré mravce vylučujú, pozmeniť tým spôsobom, aby sa pre ich rodinných príslušníkov stali cudzie, a teda aby ich brali ako nepriateľov a zabíjali. Vedci tvrdia, že nechcú celú populáciu mravčích prisťahovalcov zdecimovať, objavili však podľa vlastných slov účinný spôsob, ako mravce dostať pod kontrolu. Chemikálie, ktoré získali z viac ako tisíc mravcov, menili, pričom vytvorili stovku rôznych variantov. "Väčšina z nich narúšala normálne sociálne správanie mravcov,“ vysvetľuje evolučný biológ Neil Tsutsui, šéf vedeckého tímu.
Pozmenenú chemikáliu dali vedci do fľaštičky a pokusného mravca hodili do nej. Nádobku umiestnili na 90 sekúnd do odstredivky, čím chemikália zostala lepkavá a stala sa súčasťou tela mravca. "Mravec bol trochu otrasený, ale stále živý,“ hovorí Kenneth Shea, ďalší člen tímu. "Potom sme ho dali naspäť do Petriho misky s desiatimi jeho priateľmi z rovnakej kolónie a pozorovali sme, ako agresívne sa k nemu ostatní správali.“ Zvyšné mravce okamžite začali útočiť, pričom nešlo o nijaké hašterenie – „novému“ mravcovi v niektorých prípadoch odtrhli nohy alebo hlavu.
"Náš predbežný výskum ukázal, že môžeme takto prerušiť spoluprácu (mravcov) a vyprovokovať skutočnú občiansku vojnu vnútri gigantickej kolónie,“ komentoval experimenty v zahraničných médiách Shea. Výskum je však len v počiatočnej fáze a nájdenie prakticky použiteľnej chemikálie, ktorá vyvolá mravčiu občiansku vojnu na veľkých plochách, môže podľa vedcov potrvať niekoľko rokov.
"Tieto zistenia sú skutočne dôležité, pretože tím (z Kalifornskej univerzity) začal rozpoznávať spôsob, ako argentínske mravce navzájom komunikujú. Tieto informácie môžeme v budúcnosti využiť na kontrolu mravcov,“ uviedol pre San Francisco Chronicle Brian Fisher, entomológ z Kalifornskej akadémie vied a jeden zo svetových expertov na mravce, ktorý však nebol súčasťou výskumného tímu.