Bez zlých rozhodnutí Greenpeace by bol vzduch čistejší

17.06.2009 07:04
Patrick Moore
Zakladateľ environmentálneho hnutia Greenpeace Patrick Moore. Autor:

Zakladateľ environmentálneho hnutia Greenpeace Patrick Moore v súčasnosti patrí k podporovateľom jadrovej energie a Slovensku odporúča vybudovať uránové bane.

Čo vás primälo k založeniu hnutia Greenpeace?
Koniec 60. rokov boli revolučné časy. Študenti rebelovovali v USA, Francúzsku i Kanade a jednou z hlavných príčin bola hrozba jadrovej vojny či vojna vo Vietname. Ja som žil vo Vancuoveri v Kanade, ktorá bola oficiálne proti vojne vo Vietname. Mnoho Američanov vtedy utekalo do Kanady, aby sa vyhli povolaniu do armády. Bolo to veľmi emotívne obdobie. Ja som študoval biológiu a ekológiu. V tom čase bolo slovo ekológia ešte neznáme. Ja som robil doktorantskú prácu o vplyve povrchovej ťažby na životné prostredie a zistil som, že daná ťažobná spoločnosť klame verejnosť o dopade činnosti na prírodu. To ma priviedlo k environmentálnemu radikalizmu.

Rozhodli ste sa preto založiť organizáciu, ktorá by zastrešovala vaše názory?
Existovala vtedy komisia Don't Make a Wave (Nerobte vlnu), ktorá bola proti testovaniu vodíkových bômb v oceáne. Táto komisia bola vlastne predchodcom Greenpeace. Ich zámerom bolo plaviť sa na lodi a zabrániť jadrovým skúškam, no a ja som si povedal, že toto je to čo musím spraviť. Našu loď sme nazvali Greenpeace. Keď sme sa z plavby vrátili, tak nás zatkla americká pobrežná hliadka a to pritiahlo záujem médií a čoskoro sa verejná mienka postavila proti testovaniu jadrových zbraní v oceáne. Tak sa vlastne zrodila mediálna taktika Greenpeace. Liezli sme na komíny, skákali na padákoch, proste robili čokoľvek, aby sme sa dostali do médií a upriamili pozornosť ľudí na problémy, ktoré sme chceli vyriešiť. No a fungovalo to. Už žiadny ďalší test vodíkovej bomby sa nekonal.

Takže prvá kampaň skončila úspechom.
To áno. Mnoho členov sa potom vrátilo späť k normálnemu životu, no niektorí sme si povedali, že musíme pokračovať. Bolo nás len pár a naším ďalším cieľom bolo zastaviť atmosférické testy jadrových zbraní, ktoré vtedy robilo Francúzsko. Vybrali sme sa teda do Európy. Vybavili sme audienciu u pápeža, ktorý nám požehnal a následne sme zorganizovali protest pred katedrálou Notre Dame v Paríži. Dostali sme sa do denníka Le Monde a odrazu celé Francúzsko vedelo, čo robí ich armáda v Tichomorí.

Považujete ukončenie nukleárnych testov za váš najväčší úspech?
Podarilo sa nám presadiť viacero vecí, no zastavenie testov bolo asi najdôležitejšie. Takisto dôležité bolo zastvanie priemyselného lovu veľrýb. Japonsko stále loví veľryby, no v oveľa menšom počte ako kedysi. V tom čase boli zabité desiatky tisíc veľrýb každý rok. Štyri roky sme naháňali ruské veľrybárske lode. Japonské boli na nás bohužiaľ príliš rýchle.

Vaša ľoď Rainbow Warrior bola nakoniec potopená. Údajne na príkaz francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda. Považoval vás za teroristov?
To oni boli teroristi. Loď potopili v novozálendskom prístave a bol to historicky prvý teroristický počin na území tejto krajiny. Myslím, že nechceli nikoho zabiť, no vtedy zahynul náš fotograf Fernando.

Zrejme vaše protesty proti jadrovým skúškam považovali za zásah do štátnych záujmov.
Ale my sme sa len plavili na lodi. V internacionálnych vodách. Oni napádali nás, nie my ich. Nakoniec to potvrdil aj francúzsky súd, ktorý Francúzsko odsúdil za pirátstvo. Francúzi totiž v medzinárodných vodách liezli na naše lode, bili posádku a ničili zariadenia.

V polovici 80. rokov ste z Greenpeace odišli. Prečo?
Pätnásť rokov som bol každý deň proti dvom či trom veciam. Mal som pociť, že by som už mal byť aj za niečo. Hľadať riešenia. Z môjho pohľadu som sa chcel zmeniť z vojaka na diplomata. Vymeniť konfrontáciu za hľadanie spoločnej reči. Nezmenil som svoje názory. Stále som proti jadrovým testom a lovu veľrýb. Jediné na čo som zmenil názor je využívanie jadrovej energie.

V tomto smere teda máte opačný názor ako Greenpeace.
V 86. roku, keď som odchádzal, som bol jedným z piatich medzinárodných riaditeľov Greenpeace. Žiadny z ďalších kolegov nemal vedecké vzdelanie. Okrem iného sa zasadzovali za globálny zákaz používania chlóru. Bolo jedno čo som im vravel. Že chlór sa používa na dezinfekciu a mnoho iných prospešných vecí. Na výrobu liekov. Oni chlór vnímali ako toxickú látku, ktorú by najradšej vyškrtli z periodickej tabuľky prvkov. Dokonca mu aj hovorili „diablov prvok.“ Vôbec nevnímali ako je chlór dôležitý pre ľudské zdravie a medicínu. To isté dnes. Broja proti geneticky modifikovaným organizmom. A pritom všetci vedci hovoria, že GMO produkty sú úplne v poriadku. A nielen vedci. Aj Vatikán vyhlásil, že GMO sú prospešné. Greenpeace však bez jediného dôkazu straší ľudí a hovorí im, že GMO produkty im ublížia.

Ste ešte v kontakte s Greenpeace?
Občas. Náš vzťah by som označil za normálny. Stretávame sa na niektorých mítingoch, občas sa ma snažia zosmiešniť, no to je v poriadku.

V Greenpeace mi však povedali, že využívate svoju minulosť v hnutí, aby ste získali pozornosť médií a politikov.
S týmto sa stretávam pomerne často. Pravda je však taká, že to oni využívajú moju minulosť v Greenpeace. Pretože to my sme za 15 rokov Greenpeace vytvorili. Z jednej posádky lode vznikla organizácia, ktorá keď som odchádzal mala sto miliónov členov a kancelárie po celom svete. Konieckoncov je to moja vlastná minulosť a mám právo ju používať koľko len chcem. Takéto obvinenia voči mne zvyčajne hlásajú ľudia, ktorí v tých časoch ešte hádam ani neboli na svete. Okrem toho, ja nemám iné názory ako Greenpeace. Som za čisté životné prostredie, čisté technológie, som proti znečisteniu vody a vzduchu, proti toxickým odpadom a podobne.

Ste však za jadrovú energiu.
Z vedeckého hľadiska a hľadiska úrovne života ľudí nás Greenpeace vedie zlým smerom. Je to aj moja chyba, pretože tiež som bol v 70. rokoch zástancom nesprávneho rozhodnutia – zakázať jadrovú energiu. Keby sme však túto technológiu vtedy podporili, tak dnes by bolo určite menej uheľných elektrární, menej uheľných baní, menej emisií a čistejší vzduch.

Aký máte názor na klimatické zmeny? Spôsobujú ich ľudia?
Neviem. To nikto zatiaľ nevie. Stále chýba jasný dôkaz a keď chýba dôkaz, môžme si len tipnúť ako to naozaj je. Možno si tipneme správne, ale možno nie. Klíma sa menila po milióny rokov aj bez prispenia človeka. Na zmenu klímu teda pôsobí množstvo faktorov a ako významná je činnosť ľudí môžme len hádať.

Spochybňujete vplyv človeka na klimatické zmeny, no zároveň ste zástancom využitia jadrovej energie s nulovými emisiami skleníkových plynov, ako to ide dokopy?
Z viacerých dôvodov. Výroba elektrickej energie z fosílnych palív neprodukuje len skleníkové plyny, ale aj znečisťuje atmosféru. To má podstatný negatívny vplyv na zdravie ľudí a všetkých živých organizmov. Keby ste na Slovensku nemali jadrové elektrárne, čo by ste robili? Museli by ste dovážať viac uhlia z Ukrajiny či Poľska, viac plynu z Ruska a spaľovať to tu. Okrem toho ľudstvo nemôže zo dňa na deň zakázať spaľovanie fosílnych palív. To by bolo do týždňa 5 miliárd ľudí mŕtvych. Prechod na nové technológie musí byť postupný a udržateľný.

Na konferencii ste sa vyjadrili za rozvoj ťažby uránu na východe Slovenska…
Áno.

Uránové bane – to nezniepríliš lákavo. Išli by ste vy robiť do uránových baní?
Jednoznačne. Bol som v mnohých uránových baniach a jadrových elektrárňach a viem, že sú bezpečné. Dokonca si myslím, že pracovať pre jadrový priemysel je jedno z najbezpečnejších povolaní. Ak sa pozriete na štatistiky o zdravotnom stave týchto zamestnacov tak uvidíte, že patria k najzdravším, majú najmenej úrazov, dožívajú sa vyššieho veku. V USA pracuje v jadrových elektrárňach 54-tisíc ľudí a majú menej rakoviny a menej chorôb ako priemerná populácia.

Ale elektráreň a uránová baňa je trochu rozdiel.
Ja som z Kanady a Kanada je najväčší producent uránu na svete. V baniach pracujú tisícky ľudí a majú najmenej úrazov zo všetkých baníkov. Ich zdravotný stav je rovnako veľmi dobrý. V jadrovom priemysle je bezpečnosť na prvom mieste pretože všetci sú si vedomí nebezpečentva radiácie a preto patrí práca v baniach a elektrárňach medzi najopatrnejšie a najbezpečnejšie na svete.

Patrick Moore (62)

Bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Greenpeace, ktoré vzniklo v Kanade. Šesť rokov bol riaditeľom Greenpeace International. Nakoniec založil vlastnú organizáciu Greenspirit, ktorá sa často dostáva do názorových sporov s Greenpeace a to najmä pre využitie jadrovej energie či pestovaniu GMO plodín.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku