Jednoduché počtové úkony ako „väčšie ako“ a „menšie ako“ zvládli opice suverénne a v krátkom čase, informovala univerzita. Vedci tiež zistili, ktoré skupiny mozgových buniek sú zodpovedné za ktoré matematické úkony.
Úkony „väčšie ako“ a „menšie ako“ sú predpokladom pre cielené rokovania aj u ľudí. Inak by sa v obchode napríklad nevedeli rozhodnúť pre výrobok s nižšou cenou. Aby experti zistili, ktoré neuróny tieto úlohy riešia, merali elektrický prúd v mozgoch primátov.
Opiciam predložili vždy dve rozdielne veľké množiny bodov a zvieratá ukázali podľa zadania buď skupinu s väčším alebo s menším počtom bodov. Pritom sa odohrali pozoruhodné reakcie v oblasti predného laloku.
Nezávisle na tom, ako veľké porovnávané množiny bodov boli, sústredili sa dané mozgové bunky výlučne na počtovú schému. Jedna polovica príslušných buniek sa aktivovala iba v prípade, keď bolo potrebné použiť pravidlo „väčší ako“, druhá polovica prišla k slovu len vtedy, keď išlo o to aplikovať schému „menšia ako“.
Tieto poznatky by podľa Niedera mohli z dlhodobého hľadiska pomôcť aj pacientom, ktorých logické myslenie a vyjadrovanie poškodila mŕtvica alebo poranenia mozgu.