Nové zistenia zverejnené v dnešnom vydaní prestížneho vedeckého žurnálu Nature budú zrejme sklamaním pre ľudí, ktorí od globálneho otepľovania očakávajú dlhé letá a stredomorskú klímu. Presný opak totiž môže byť pravda.
Výskumný tím vedený Markom Batemanom z Univerzity v Sheffielde zistil, že postglaciálnemu obdobiu s tuhými mrazmi predchádzala obrovská záplava Arktického oceánu sladkou vodou. Tá pochádzala z ľadovcov zo Severnej Ameriky. Zmiešaním sladkej a morskej vody došlo k vytváraniu veľkého množstva ľadu, ktorý „upchal“ odtok teplého Golfského prúdu a následne ho úplne zastavil.
Golfský prúd má začiatok v teplých vodách Mexického zálivu a toto teplo prináša do Európy. Vďaka tomu je napríklad v Prahe, ktorá leží na 50. rovnobežke, príjemné mierne podnebie, kým na opačnej strane Atlantiku na Labradorskom polostrove panuje chlad.
Celý tento proces odstavenia „kúrenia“ pre Európu prebehol pomerne rýchlo, v priebehu niekoľkých desiatok rokov. Následne pod ľadom skončila veľká časť starého kontinentu. Priemerná ročná teplota v oblasti súčasného Slovenska bola okolo 3 °C.
„Naše zistenia poukazujú na katastrofické geologické udalosti v nedávnej histórii našej planéty a takisto poukazujú na úzke vzájomné prepojenie klimatických systémov Severnej Ameriky a Európy,“ uviedol Bateman, ktorý sa skúmaniu environmentálnych zmien v oblasti Atlantického oceána venuje už dvadsať rokov.
Britský vedec skúmal sedimenty na území delty Mackenzie a objavil ich eróziu na veľmi rozľahlom území a v rôznych nadmorských výškach, čo sa podľa neho dá vysvetliť len masívnymi záplavami z neďalekého jazera Agassiz. To bolo pred 13-tisíc rokmi rozlohou väčšie ako Veľká Británia. Napĺňali ho topiace sa ľadovce až sa pretrhlo podobne, ako sa môže pretrhnúť hrádza.
Aj v súčasnosti sa vynárajú obavy o salinitu morskej vody, keďže satelitné snímky ukazujú, ako sa severná polárna pokrývka v zime stále zmenšuje. Vedci upozorňujú aj na to, že ľadu v okolí severného pólu nie je len čoraz menej, ale je aj tenší a redší.
Tento proces môže viesť k ďalšiemu zastaveniu toku Golfského prúdu a následnému prudkému ochladeniu. „Súčasné klimatické zmeny môžu meniť planetárny systém, ktorý mení odparovanie vody a dažďové zrážky,“ upozorňujú vedci.
Krajiny celého sveta sa vlani v decembri stretli v Kodani, aby sa dohodli, ako zabrániť katastrofickým klimatickým zmenám. Podľa vedcov z Medzivládneho panela pre klimatické zmeny pri OSN je nutné dosiahnuť, aby priemerná teplota nevzrástla o viac ako 2 °C oproti úrovni pred priemyselnou revolúciou.
To znamená, že nesmie stúpnuť o viac ako 1,3 °C oproti súčasnej úrovni. OSN včera informovala, že ku kodanskej dohode sa pripojilo 111 krajín vrátane najväčších producentov skleníkových plynov USA a Číny. Táto dohoda však nie je záväzná a ani neurčuje, ako cieľ spomalenia rastu teploty dosiahnuť.