Britskí vedci opierajú tvrdenie o dosiaľ najkomplexnejší výskum vývoja klímy a vegetácie na severnej pologuli po skončení ľadovej doby, teda zhruba od roku 19-tisíc pred naším letopočtom. Podľa ich záverov oteplenie klímy spôsobilo výrazný úbytok trávnatých plôch, ktoré postupne zabrali lesy. Nedostatok trávy znamenal pre veľké cicavce nedostatok potravy, pričom teplejšia klíma urýchlila osídľovanie nových oblastí ľuďmi druhu Homo sapiens. Po poklese počtu bylinožravcov nasledoval aj úbytok populácie mäsožravcov, ktoré ich lovili.
„Mamuty srstnaté sa postupne sťahovali až do severnej Sibíri a napriek tomu, že v niektorých lokalitách prežívali ešte niekoľko tisícročí, ich osud bol spečatený,“ uviedol profesor Brian Huntley z Durhamskej univerzity. „Mamuty a ďalší členovia vtedajšej megafauny mali stále viac problémov nájsť dostatok potravy. Sme presvedčení, že za vymretie je zodpovedné rozšírenie lesov na severnej pologuli,“ dodal Huntley, ktorý štúdiu publikoval vo vedeckom žurnále Quaternary Science Reviews.
Vedci zistili, že postglaciálne oteplenie so sebou prinieslo aj viac vlahy a väčší obsah oxidu uhličitého v atmosfére, čo podnietilo rozmach lesov. Šírili sa na úkor trávnatých oblastí, ktoré boli hlavným zdrojom potravy veľkých cicavcov.
O vyhynutí mamutov, srstnatých nosorožcov a ďalších druhov existuje viacero teórií. Najčastejšie sa spomína práve lov ľuďmi, ktorí kolonizovali čoraz väčšie územia a vytlačili tak niektoré zvieratá až k zániku. Iní vedci predložili aj hypotézu, že mamuty vymreli po náraze asteroidu a následnej prudkej zmene klímy, ktorej sa nedokázali prispôsobiť.
Profesor Huntley však hovorí: „Bolo to obdobie dramatických klimatických zmien, ktoré viedlo k strate životného priestoru pre veľké cicavce. Náš výskum môže byť paralelou k súčasnému dianiu a dáva priestor na zamyslenie, ako môžu ľudskou činnosťou vyvolané zmeny klímy ovplyvniť život na Zemi.“