Od počiatku priemyselnej revolúcie svetové moria a oceány absorbovali vyše polovicu vyprodukovaného oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje, že voda v nich sa stáva čoraz kyslejšou. Podľa odborníkov je pokles pH morskej vody najrýchlejší za posledných minimálne 650-tisíc rokov. Kyslejšie oceány okrem iného bránia formovaniu ulít mäkkýšov a majú vplyv aj na tvorbu planktónu, ktorý je základom potravinového reťazca morských tvorov.
Steve Simpson zo Školy biologických vied Bristolskej univerzity sa rozhodol chovať klauny od vyliahnutia po dospelosť v dvoch rozdielne kyslých morských vodách. „Niektoré drobné rybky sme chovali v súčasných podmienkach. Do ďalších troch sme pridali oxid uhličitý podľa scenárov vývoja uvedených v správe Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny pre roky 2050 až 2100,“ uviedol Simpson, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Biology Letters.
Po 17 až 20 dňoch Simpson sledoval reakcie mladých rýb na zvuky, ktoré napodobňovali predátory, ako sú kraby alebo iné ryby. „Navrhli sme úplne nový druh experimentu, ktorý nám umožnil cez ponorené reproduktory prehrávať zvuky koralových útesov. Klauny žijúce v súčasnej vode na zvuky rýchlo reagovali a plávali preč od reproduktora. Klauny chované vo vodných podmienkach rokov 2050 a 2100 na zvuky nereagovali,“ hovorí britský biológ.
Podľa Simpsona je to dôkaz, že okysľovanie oceánov má vplyv nielen na vonkajšie vnemové systémy, ale aj na vnútrotelové. Ryby majú „uši“ skryté hlboko v hlave, čo naznačuje, že kyslejšia morská voda môže mať vplyv na celý senzorický systém rýb.
„Dali sme dnešné ryby do zajtrajšieho prostredia a videli sme veľmi silný vplyv okysľovania oceánov. Nevieme však, či sa ryby počas najbližších generácií dokážu vyššej kyslosti prispôsobiť a tolerovať ju,“ dodal Simpson.