Hniezdo s priemerom 2,3 metra obsahovalo 15 kostričiek a jeho vek bolo určený na 70 miliónov rokov, teda do obdobia neskorej kriedy. Vedci sa domnievajú, že mláďatá prekvapila piesočná búrka, ktorá celú skupinu pochovala.
Veľkosť dinosauríkov napovedá, že sa zrejme všetky vykľuli z vajec nakladených ich matkou. Relatívne veľký vzrast mláďat a ich pokročilý stav vývoja podporuje teóriu, že tieto živočíchy zostávali v hniezde v prvých etapách života a ich rodičia pre ne boli potrební. Paleontológovia však pripúšťajú, že na to zatiaľ nie sú úplne jednoznačné dôkazy.
Protoceratopsy dorastali okolo dvoch metrov na dĺžku a plne vyvinuté boli až v desiatich rokoch. Prvé fosílie týchto dinosaurov, ktoré boli na území dnešného Mongolska zrejme veľmi hojne rozšírené, boli nájdené v 20. rokoch minulého storočia. Vtedy tiež boli nájdené prvé vajcia dokazujúce, že boli vajcorodé.
Tento mohutný štvornohý bylinožravec s predĺženými tŕňmi stavcov na pomerne krátkom chvoste a s pomerne dobre vyvinutým kosteným golierom nemal, na rozdiel od vyspelejších zástupcov Ceratopsia, žiadne rohy. Namiesto nich mal iba nosový kostený hrboľ, ktorý mávali samce väčší. Samce mali zároveň väčší a vyšší kostený golier.
Protoceratops je známy z dvoch druhov. Prvý – najdlhšie a zároveň najlepšie známy, býval okolo 1,8 až 2,5 metre dlhý. Druhý dorastal do väčšej dĺžky, s výraznejšími lícnymi kosťami a s mierne odlišným golierom podobným vyspelým ceratopsidom.