Experti teraz s využitím údajov o obežnej dráhe Zeme a iných dát našli v histórii medziľadové obdobie, ktoré sa najviac podobá tomu súčasnému. Ďalšia ľadová doba by tak podľa nich mala nastúpiť počas nasledujúcich 1¤500 rokov. Exhalácie skleníkových plynov, ktoré otepľujú atmosféru našej planéty, jej príchod údajne nedovolia, píšu výskumníci v odbornom žurnále Nature Geoscience.
Tím vedcov pod vedením Luka Skinnera z Cambridgeskej univerzity, ktorý zahŕňal aj expertov z University College London, americkej Floridskej univerzity a univerzity v nórskom Bergene, uviedol, že aby mohlo dôjsť k zaľadneniu, musela by koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší klesnúť pod 240 častíc na milión (ppm).
Súčasná hodnota sa však pohybuje okolo 390 ppm. Výskumníci už skôr povedali, že aj keby boli emisie okamžite zastavené, ich koncentrácia by zostala zvýšená minimálne ďalších tisíc rokov. Teplo nahromadené v oceánoch by navyše naďalej malo potenciál spôsobiť topenie značnej časti polárneho ľadu a stúpanie hladiny morí.
Odporcovia obmedzovania emisií novú štúdiu vítajú ako dôvod, prečo sa vypúšťaním skleníkových plynov netreba znepokojovať, ale, naopak, ich podporovať. Napríklad britská lobistická skupina Global Warming Policy Foundation pripomenula v tejto súvislosti esej astronómov Freda Hoylea a Chandru Wickramasinghea z roku 1999, podľa ktorých ,,obnova podmienok ľadovej doby bude znamenať ochromenie veľkej časti hlavných svetových poľnohospodárskych oblastí, čo nevyhnutne povedie k vyhynutiu väčšiny súčasnej ľudskej populácie".
,,Musíme sa spoliehať na udržateľný skleníkový efekt, aby sme zachovali súčasnú priaznivú svetovú klímu. Zahŕňa to aj vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, proti čomu chybne broja ekológovia," dodali uvedení vedci v štúdii.
Luke Skinner povedal, že jeho tím podobnú reakciu očakával. ,,Je to zaujímavá filozofická otázka: darilo by sa nám v teplom svete (medziľadovom období) lepšie ako v ľadovej dobe?" ,,Pravdepodobne áno," odpovedal. ,,Ale opomíname tu jeden dôležitý fakt, a to, že my nesmerujeme k udržaniu existujúceho teplého podnebia, ale k jeho ďalšiemu ohrievaniu. A pridávať oxid uhličitý k teplému podnebiu je veľmi odlišné od jeho vypúšťania do chladného podnebia. Tempo a miera zmien spôsobených CO2 je bezprecedentná, a ak si s nimi nebudeme vedieť poradiť, budeme čeliť obrovským dôsledkom," dodal Skinner.