Pes je priateľom človeka už 33-tisíc rokov

Pes vytrváva vo funkcii najlepšieho priateľa človeka prinajmenšom 33-tisíc rokov. Potvrdzuje to nález dvoch psích lebiek, ktoré sú obe staré práve 33-tisíc rokov.

27.01.2012 12:30
pes, človek Foto:
Večné priateľstvo. Psy ľuďom pomáhajú a tešia ich už tisíce rokov.
debata

Jednu sa podarilo nájsť pri vykopávkach v Belgicku a druhú na Sibíri. Všetko teda nasvedčuje tomu, že pes bol domestikovaný oveľa skôr ako ktorékoľvek iné zviera vrátane oviec kráv či kôz.

Objavené lebky mali kratší nos a širšie čeľuste ako divé zvieratá, napríklad vlky, ktoré dlhšiu tlamu využívajú na lov. Psy boli teda zrejme využívané ako spoločníci a strážcovia. Vedci na určenie veku lebiek použili datovanie uhlíkovou metódou a potom preskúmali štruktúru kostí. „Morfologické znaky dokazujú, že belgický aj sibírsky pes boli domestikované,“ uviedol Greg Hodgins z laboratória spektrometrie na Arizonskej univerzite.

„Vlky majú dlhé ňufáky a zuby v tlame majú rozmiestnené trochu redšie. Domestikované psy majú zase kratší nos, širšie čeľuste a v nich hustejšie zasadené zuby,“ hovorí Hodgins. Podľa neho je zaujímavé, že keď sa hovorí o domácich zvieratách, ľudia často myslia na kravy, ovce alebo kozy, ktorých chov má pre človeka význam z hľadiska poskytovania mäsa, mlieka či kože alebo vlny.

„Sú to úplne iné vzťahy medzi človekom a zvieraťom, než má človek so psom. Psy rozhodne nie sú chované pre mäso alebo iné produkty. Pes poskytoval ochranu, spoločnosť a možno pomáhal pri love,“ uviedol výskumník v štúdii zverejnenej v žurnále PLoS ONE. Preto je podľa neho veľmi zaujímavé, že takýto vzťah medzi človekom a zvieraťom sa vyvinul skôr než domestikácia zvierat s cieľom obživy.

V súčasnosti existujú už stovky rôznych psích rás a psy sa využívajú na rôzne účely. Ešte stále však len zisťujeme, čo všetko psy dokážu. Japonskí vedci napríklad pred rokom zistili, že psy dokážu v dychu a stolici človeka s veľkou presnosťou vyňuchať prítomnosť rakovinového nádoru v hrubom čreve a konečníku. Veľmi presne dokážu stanoviť diagnózu aj v počiatočných štádiách ochorenia, čo by mohlo zvýšiť šance na úspešnú liečbu pacienta.

Schopnosť psov vycítiť rakovinu naznačuje, že špecifické chemikálie sprevádzajúce túto chorobu cirkulujú po organizme, čím sa otvárajú možnosti na vytvorenie testov schopných odhaliť ochorenie predtým, ako sa rozšíri do iných častí tela.

Špeciálne vytrénovaný labrador retriever v priebehu niekoľkých mesiacov urobil 74 čuchových testov. Pozostávali z piatich vzoriek dychu a jednej vzorky stolice, pričom len jedna zo vzoriek bola rakovinová. Výskumníci z Kjúšú univerzity vo Fukuoke vzorky získali od 258 dobrovoľníkov, ktorí netrpeli rakovinou hrubého čreva a od 48 ľudí s rakovinou v rôznych štádiách rozvoja. Pes dokázal správne identifikovať rakovinu v 33 z 36 vzoriek dychu a v 37 z 38 vzoriek stolice.

debata chyba