Alarmujúce je však zistenie, že v roku 2100 budú teploty vyššie ako kedykoľvek od poslednej ľadovej doby. A to bez ohľadu na vývoj produkcie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Shaun Marcott z Oregonskej štátnej univerzity uviedol, že dosiaľ vedci mali k dispozícii údaje o teplote len za posledných dvetisíc rokov.
Možnosť rekonštruovať globálne teploty až po poslednú ľadovú dobu stavia súčasnú klímu do nových súvislostí. „Už istý čas vieme, že Zem je v súčasnosti najteplejšia za posledných dvetisíc rokov. Najnovšie však vieme aj to, že je teplejšia než väčšinu obdobia po skončení ľadovej doby,“ povedal geológ, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Science.
Marcottov kolega paleontológ Peter Clark k tomu dodal, že predchádzajúce pokusy o dlhodobú rekonštrukciu teplotnej histórie Zeme boli skôr regionálneho charakteru a tak sa nedali použiť v globálnom kontexte. Skombinovanie dát zo 73 rôznych lokalít teda dáva lepší obraz o nedávnej klimatickej minulosti našej planéty.
„Ak sa zaoberáte len jednou oblasťou, tak teplotná história môže byť ovplyvnená regionálnymi klimatickými procesmi, ako je El Niño alebo variácia monzúnov,“ vysvetľuje Clark. „Ak však skombinujete dáta zozbierané po celom svete, získate ucelenú predstavu o vývoji teplôt na zemskom povrchu.“
Z údajov vyplýva, že za posledných päťtisíc rokov sa planéta mierne ochladzovala. Všetko sa však zmenilo pred zhruba sto rokmi, keď sa začala zase otepľovať. Najviac sa to prejavilo na severnej pologuli, kde je viac súše a je hustejšie osídlená. Podľa klimatických modelov sa Zem do konca tohto storočia oteplí o 2 až 5 stupňov Celzia. Jedna vec je však podľa vedcov istá. Zem vstupuje do najteplejšieho obdobia od poslednej ľadovej doby, a to aj v prípade, že by sa naplnil najoptimistickejší scenár vývoja produkcie skleníkových plynov.