Slováci prebádajú irackú Ummu

, 12.03.2013 16:09, aktualizované: 13.03.2013 11:00
umma, irak
Archeológ Drahomír Haulínek (tretí zľava) v Umme spolu s irackou políciou. Autor:

Slovenskí archeológovia dostali fantastickú šancu. Od septembra budú skúmať stopy po sumerskej kultúre na miestach, kde vznikala civilizácia, písmo či koleso. Dostali povolenie na vykopávky v Iraku, v jednej z najvýznamnejších svetových lokalít - Umma Tell Jokha.

Očakávania sú vysoké. Vedci zo Slovenského archeologického a historického inštitútu budú možno stáť pri objave ďalšieho monumentálneho zikkuratu, chrámu, aký možno dnes vidieť pri meste Ur. Vedúci prípravného tímu Drahoslav Hulínek túto lokalitu opísal ako záhadnú mesačnú krajinu.

„Je to priestor s obrovským množstvom kráterov, miest, kde sa prepadla architektúra.“ Iné miesta zase nesú stopy po zlodejoch, ktorí odtiaľ vynášali vzácne artefakty – tabuľky s jednými z najstarších textov. Hulínek si myslí, že sa im podarí niektoré zachrániť. „Tieto tabuľky skupovali od vykrádačov mnohé významné múzeá. Niektoré sa momentálne nachádzajú napríklad aj vo Vatikánskom múzeu,“ dodal.

Drahomír Hulínek (vpravo) zo slovenského...
Drahomír Hulínek (vpravo) zo slovenského archeologickéhp a historického inštitútu. Autor: Andrej Barát, Pravda

Mesto Umma je staré vyše 7-tisíc rokov. Jeho patrónom bol boh Šara, syn bohyne Innany, čo je sumerský názov pre bohyňu Ištar. K najvýznamnejším vládcom patril Lugalzagesi. „Ten podľa môjho názoru ako prvý zjednotil sumerské mestské štáty a následne chcel nastoliť v tomto kraji mier,“ uviedol Hulínek. Lugalzagesiho snahy prerušila vojna z nájazdníkmi zo severu, medzi nimi boli aj Akkadi.

Vojna bola tiež hlavným dôvodom, prečo irackí archeológovia nestihli na prelome milénií v tejto lokalite poriadne rozbehnúť výskum. Ozbrojený konflikt a následné rabovanie však prinieslo pre iracké historické dedičstvo ďalšiu takmer smrteľnú ranu. Z Národného múzea v Bagdade zlodeji v čase nepokojov ukradli asi 15-tisíc exponátov vrátane veľkej časti z 50 exkluzívnych objektov zapísaných na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Slovenskí vedci budú popri výskume pomáhať aj pri obnove múzea a reštaurovaní diel.

Podľa poradcu ministra cestovného ruchu a starožitností Irackej republiky Bahaa Mayaha sa z ukradnutých exponátov podarilo zatiaľ prinavrátiť sotva tretinu. Na archeologických náleziskách sa kradlo v ešte väčšom rozsahu. „Na základe našich štatistík sa vyplienilo na náleziskách objemovo 30-krát viac artefaktov ako z našich múzeí,“ povedal poradca ministra.

Výnos z tejto trestnej činnosti sa podľa neho používal vo veľkej miere na financovanie teroristických skupín. Z obchodov na druhej strane profitovali podľa štátneho radcu aj významné svetové múzeá. „Múzeá v USA či v EÚ sú plné pamiatok z Iraku, niektoré boli dovezené akože legálne, ale my to neuznávame. Vo veľmi blízkej budúcnosti budeme žiadať prinavrátenie všetkých archeologických artefaktov,“ dodal.

Výskum v Umme

  • 20–25 vedcov bude v tíme, okrem archeológov to budú geodeti, reštaurátori, lingvisti, odborníci na databázy
  • 80–90 hektárov je rozloha lokality
  • posledných 100 rokov ničia miesto vykrádači, výskum sa tu zatiaľ nerobil
  • 290 kilometrov južne od Bagdadu leží Umma
  • 5 000 rokov pred n. l. – odvtedy sa datuje prvé osídlenie

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku