Podľa vedcov je to významný krok na ceste k vytváraniu personalizovaných náhradných orgánov. Výhodou transplantácie takýchto orgánov je najmä to, že sú vypestované z buniek pacienta, ktorý potom nemusí do konca života užívať lieky na potlačenie imunitnej reakcie proti darcovskému orgánu, a zároveň by mohli výrazne skrátiť čakacie lehoty na transplantáciu.
Hlavnou úlohou obličiek je filtrovať krv a odstraňovať z nej škodlivé látky a nadbytočnú vodu. Túto úlohu zvládla aj „biooblička“ vypestovaná v laboratóriu výskumníkmi z Massachusettskej všeobecnej nemocnice, ktorí o výsledkoch svojej práce informovali v žurnále Nature Medicine.
Vedci najprv vyoperovali obličku od darcovského potkana a očistili ju od mäkkých tkanív, takže z nej zostala len kolagénová kostra. Následne na túto kostru nasadili bunky získané z potkana, ktorému mala byť nová oblička transplantovaná. Po dvanástich dňoch v bioreaktore obličku otestovali na mechanickom zariadení, a keď sa ukázalo, že prijíma krv a produkuje moč, transplantovali ju do tela zvieraťa. Oproti zdravej obličke nefungovala až tak efektívne, čo bude podľa vedcov zároveň predmetom ďalšieho výskumu.
„Na základe tohto pokusu veríme, že v laboratóriu vypestované obličky raz plne nahradia funkcie prirodzených obličiek. V ideálnom prípade by sa takéto obličky vyrábali na zákazku z buniek pacienta. Teraz sa zameriame na získavanie vhodných buniek z tela pacienta a ich pestovanie tak, aby sa nám podarilo vypestovať obličku vhodnú na transplantáciu do tela človeka,“ uviedol Harald Ott, hlavný autor štúdie.
Vedci veria v úspech tohto výskumu, lebo podobným spôsobom sa podarilo vypestovať potkanie srdce, pľúca aj pečeň. Od regeneratívnej medicíny si odborníci sľubujú kratšie čakacie lehoty na transplantáciu a obmedzenie používania imunosupresívnych liekov, ktoré majú mnohé nežiaduce vedľajšie účinky.