Vedci teraz varujú pred reálnou hrozbou, že kedykoľvek môže vplyvom globálneho otepľovaniu dôjsť k jeho náhlemu uvoľneniu do atmosféry. Takýto metánový „grg“ by podľa nich spôsobil klimatickú a ekonomickú katastrofu.
Zásoby metánu uloženého v arktických vodách sa odhadujú na viac ako bilión ton. Ak by došlo k uvoľneniu len 50 miliárd ton, spôsobilo by to škody za 60 biliónov dolárov, čo je takmer ročný hrubý domáci produkt všetkých krajín sveta dohromady. „Globálny dosah otepľujúcej sa Arktídy je ekonomickou časovanou bombou,“ povedal Gail Whiteman z Erasmus University v Rotterdame, ktorý je spoluautorom varovného komentára publikovaného v žurnále Nature.
Vedci upozornili, že s takýmto scenárom nepočítajú žiadne veľké ekonomické inštitúty – ani Svetové ekonomické fórum, ani Medzinárodný menový fond. K takejto metánovej erupcii by pritom mohlo dôjsť kedykoľvek. Uvoľnenie 50 miliárd ton metánu by zvýšilo koncentráciu tohto skleníkového plynu v atmosfére zhruba 12-násobne a priemerná globálna teplota by vzrástla o 1,3 stupňa Celzia. Proces globálneho otepľovania by tým poskočil až o 35 rokov dopredu.
„Bez mitigácie klimatických zmien by škody dosiahli 60 biliónov dolárov,“ uviedol spoluautor štúdie Chris Hope z Cambridgeskej univerzity. K tomu dodal, že v ich modeli sa pritom nepočítalo s ďalšími faktormi, ako je napríklad okysľovanie oceánov, takže potenciálne škody môžu byť oveľa väčšie.
Otepľovanie Arktídy by sa prejavilo po celom svete zvýšeným výskytom extrémnych prejavov počasia, záplavami, suchami, masívnou migráciou ľudí a šírením chorôb. Najviac postihnuté by boli najmenej pripravené rozvojové krajiny. „Extra metán by sa prejavil rastom teplôt, rastom hladiny morí, urýchlil by topenie arktického a grónskeho ľadu a tak ešte zhoršil dôsledky klimatických zmien, ktoré už očakávame,“ povedal Hope pre Pravdu.
Vedci tieto predpoklady postavili na prvej systematickej analýze ekonomických nákladov roztápania Arktídy. Často sa hovorí o tom, že zmiznutie ľadu otvorí prístup k zásobám ropy a námorným lodiam skráti plavbu medzi kontinentmi. Vedci však varujú, že všetky tieto plusy ekonomického rozvoja budú prevalcované globálnym efektom metánu na svetovú klímu a ekonomiku.
Na arktickú metánovú bombu ako prví upozornili ruskí vedci Natalia Šachová a Igor Semiletov. Tí v roku 2010 na východnej Sibíri našli metánové „gejzíry“ až kilometer široké. Metán je nahromadený v obrovských kapsách v permafroste, teda večne zamrznutej pôde, aj v bublinách v zamrznutom mori a v morskom dne. Ako sa však planéta otepľuje, topí sa ľad aj permafrost a metánu nič nebráni stúpať do atmosféry. Podľa Šachovej kalkulácií v súčasnosti uniká z arktických oblastí do atmosféry asi 10 miliónov ton metánu ročne. Na otázku, ako je pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k náhlemu úniku 50 miliárd ton metánu, vedkyňa pre časopis New Scientisti povedala: „Je to vysoko pravdepodobné kedykoľvek.“
Vedci v článku v Nature preto vyzývajú k otvoreniu debaty o vplyve Arktídy na globálnu spoločnosť. „Arktická veda je strategickým aktívom pre ľudské ekonomiky, pretože tento región poháňa kritické vplyvy na naše biofyzické, politické a ekonomické systémy,“ píšu akademici.