Nález diamantov sa uskutočnil v rámci projektu, ktorý sa robí v Geologickom ústave SAV. Na čele tímu je Marian Janák, ktorý sa už niekoľko rokov venuje problematike metamorfózy zemskej kôry v extrémne vysokotlakových podmienkach počas kolízie a podsúvania litosférických dosiek. Stojí nielen za objavom vysokotlakových reliktov zemskej kôry v Škandinávii, ale aj v oblasti slovinských Álp, bulharských Rodop a slovenských Karpát.
Premena hornín pri tlaku presahujúcom tri gigapascaly (GPa) sa nazýva ultravysokotlaková metamorfóza. Počas nej vznikajú viaceré nové minerálne fázy, z ktorých najtypickejšími sú koezit (vysokotlaková modifikácia kremeňa) a diamant.
Úlohou geológie je nielen identifikovať vysokotlakové minerály, ale aj stanoviť teplotno-tlakové podmienky a reakčný mechanizmus ich vzniku. Zároveň je dôležité objasniť tektonické procesy a príčiny ponorenia sa ultravysokotlakových hornín do veľkých hĺbok a ich vynorenia na zemský povrch. Každý nález diamantov vo svete preto budí pozornosť. Tak je to aj v prípade diamantov v oblasti Tromsø. Diamanty síce tvoria len drobné kryštály (do 50 mikrometrov), ktoré sú uzavreté v granátoch, ale ich význam je najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku pri viac ako 3,5 GPa a 750 °C, v období približne pred 450 miliónmi rokov.
Príprava vzoriek, ako aj identifikácia bola nesmierne náročná. Diamant bol identifikovaný metódou Ramanovej spektrometrie, pričom k úspechu nemalou mierou pomohlo využitie nového prístroja na pracovisku Geologického ústavu SAV v Banskej Bystrici, získaného v rámci budovania Centra pre integrovaný výskum geosféry. Výsledky boli overené v Japonsku, v renomovanom laboratóriu na Univerzite v Kjóte, v rámci medzinárodnej spolupráce SAV cez projekt vedený Pavlom Simanom a financovaný Japonskou agentúrou pre podporu vedy.