Je to jediný známy primát, ktorý sa ukladá na „zimný“ spánok. Skúmaním tohto zvláštneho tvora chcú vedci zistiť, prečo vlastne spíme. Na túto otázku sa snaží veda nájsť odpoveď už desaťročia, no jednoznačné vysvetlenie potreby dobre sa vyspať ostáva záhadou. „Ak tretinu života prespíme, musí na to existovať istý špecifický dôvod,“ hovorí Andrew Krystal z Duke University, ktorý sa venuje výskumu spánku.
Výskum makiho tlstochvostého (Cheirogaleus medius) naznačuje, že spánok je potrebný na reguláciu telesnej teploty a metabolizmu. Existujú však aj iné teórie, podľa ktorých je spánok potrebný na spracovanie informácií a spomienok, na vylúčenie toxínov z tela alebo na konzerváciu energie.
Maki tlstochvostý je najbližší príbuzný človeka, ktorý hibernuje. Počas chladného a suchého obdobia sa ukladá na sedemmesačný spánok. V tomto fyziologickom stave zviera vypne reguláciu telesnej teploty a výrazne spomalí metabolizmus. Počas hibernácie sa u makiho spomalí tep srdca zo 120 na 6 úderov za minútu a takmer prestane dýchať. Keďže zároveň prestane regulovať telesnú teplotu, jeho organizmus sa počas dňa ochladzuje a ohrieva až o 25 stupňov Celzia a prakticky kopíruje okolitú teplotu. Pre väčšinu cicavcov by zmena telesnej teploty o pár stupňov na dlhší čas mohla mať fatálne následky. Pre makiho tlstochvostého je však hibernácia spôsobom, ako ušetriť energiu počas zimného obdobia, keď je nedostatok vody aj potravy.
Ak je termoregulácia jednou z funkcií spánku, dokážu sa lemury maki vyrovnať aj s kratším obdobím spánku? Skúmali preto maki žijúce na západnom pobreží Madagaskaru a tým, čo žijú v zajatí v Duke Lemur Center, pripojili na hlavu elektródy. Zároveň sledovali aj ich dychovú frekvenciu a tep. Takto zistili, že hibernujúce lemury maki dokážu driemať celé dni bez toho, aby upadli do hlbokého spánku. Zároveň zistili, že maki zrejme aj snívajú, pretože boli zaznamenané fázy REM-spánku. Podľa všetkého však snivá REM fáza na nich príde, len keď teplota vzduchu stúpne nad 25 stupňov.
Vedci chcú tieto poznatky využiť pri navodení stavu hibernácie u ľudí. Hibernácia by našla uplatnenie najmä v lekárstve. Znížením tepu srdca a aktivity mozgu by pacienti mohli získať extra čas po úraze hlavy alebo infarkte alebo by sa tak dala predĺžiť „trvanlivosť“ orgánov určených na transplantáciu. Hibernácia by sa hodila aj astronautom cestujúcim vesmírom na veľké vzdialenosti.