Dalo by sa povedať, že pohyb okolo seba vnímajú ako v spomalenom filme. Pomáha im to ujsť pred väčšími predátormi. „Schopnosť vnímať čas vo väčšom rozlíšení predstavuje rozdiel medzi životom a smrťou, najmä ak je malý živočích napadnutý väčším predátorom,“ uviedol Kevin Healy z Trinity College v Dubline, ktorý výsledky svojho výskumu publikoval v žurnále Animal Behaviour.
Podobné rozdiely je však možné pozorovať aj v rámci jedného druhu, napríklad aj človeka. Športovci dokážu spracovať vizuálne informácie rýchlejšie ako bežný človek, čo hokejovým brankárom umožňuje včas kryť aj prudkú strelu. Takisto mladí ľudia dokážu reagovať rýchlejšie ako starší.
Výskumníci skúmali rozdiely vo vnímaní času medzi viacerými druhmi zvierat. Tak sa im podarilo zistiť, že vnímanie času výrazne súvisí s veľkosťou daného zvieraťa. Dalo by sa povedať, že malým zvieratám plynie čas pomalšie ako veľkým. Medzi zvieratá s najrýchlejšími vizuálnymi vnemami patrí škorec, holub a veverica. Škorce zvyknú lietať vo veľkých kŕdľoch a ich vizuálny systém im umožňuje predchádzať zrážkam. Vevericiam zase umožňuje včas spozorovať predátora a utiecť mu. Naopak, najpomalšie vnímajú svet obrovské korytnačky koženatky. Živia sa však najmä pomaly plávajúcimi medúzami a majú veľmi pomalý metabolizmus, takže im ich vlastná spomalenosť nijako neprekáža.
„Schopnosť človeka vnímať vizuálne informácie je limitovaná, a preto existuje hranica rýchlosti, pri ktorej dokáže spoľahlivo riadiť auto. Jazdci formule 1 tlačia túto schopnosť na kraj ľudských schopností,“ uviedol výskumník.
Írski vedci sa však vo svoje štúdii zamerali najmä na cicavce aj keď sa im podarilo zistiť, že aj mucha reaguje na vizuálne vnemy štyrikrát rýchlejšie ako človek. „Mať oči, ktoré vysielajú informácie do mozgu vo vyššej frekvencii, by nám však bolo na nič, keďže náš mozog by toľko informácií nedokázal spracovať,“ povedal spoluautor štúdie Graeme Ruxton. „Veľkosť mozgu teda nie je všetko. Muchy nie sú žiadni veľkí myslitelia, no dokážu robiť dobré rozhodnutia veľmi rýchlo,“ dodal.