Nakazené myši totiž strácajú strach z mačiek. Je to výhodné pre mačky aj toxoplazmózu. Mačka sa dostane k ľahkej koristi a parazit v jej črevách dokončí svoj reprodukčný cyklus. Vedci však teraz zistili, že toxoplazmóza dokáže myšiam preprogramovať mozog natrvalo.
Myši sa už rodia s vedomím, že sa majú mačkám vyhýbať. Je to pevne zakódované v ich mozgu. Nebezpečenstvo vyplývajúce z prítomnosti predátora odhalia vďaka pachovým stopám po mačkách, ktoré zvyčajne močom značkujú svoje teritórium. Myši nakazené toxoplazmózou však tento pach ignorujú a bezstarostne lezú mačkám rovno až pod nos.
„Dokonca aj keď je myš vyliečená a v jej mozgu sa už žiaden parazit toxoplazmózy nenachádza, symptómy ostávajú. Myš ostane nebojácna,“ uviedla Wendy Ingramová z Kalifornskej univerzity v štúdii publikovanej v žurnále PLoS ONE. „Mechanizmus tejto permanentnej zmeny pre nás ostáva stále záhadou,“ dodala.
Vedci zatiaľ len špekulujú o tom, že parazit má asi schopnosť trvalo poškodiť centrum rozpoznávania pachov v mozgu. Podľa ďalšej hypotézy toxoplazmóza priamo mení neuróny, ktoré slúžia myšiam na učenie a pamäť.
Podľa Ingramovej sa toxoplazmozmózou počas svojho života nakazí každý tretí človek a mnoho ľudí má tohto parazita v mozgu bez toho, aby o tom tušili. Za normálnych okolností je toxoplazmóza neškodná, lebo ju drží v šachu imunitný systém. Ak však z nejakého dôvodu dôjde k jeho oslabeniu, parazit sa preberie a môže u človeka vyvolať chronickú infekciu, ktorá vedie k vzniku schizofrénie alebo rozvoju samovražedných sklonov.
Najmä tehotné ženy by sa mali strániť kontaktu s mačacími výkalmi a nemali by jesť tepelne neupravené mäso. Toxoplazmóza totiž môže spôsobiť oslepnutie ešte nenarodeného plodu alebo ho rovno zabiť.
Ingramová sa teraz snaží zistiť, ako dokáže toxoplazmóza ovládnuť mozog svojho hostiteľa. Dúfa, že jej zistenia v budúcnosti pomôžu pri prevencii a liečbe infekcií spôsobených toxoplazmózmou. „Už len pomyslenie, že tento parazit vie o našom mozgu viac než my, je úplne fascinujúce. Toxoplazmóza dosiahla fenomenálny úspech v porozumení toho, ako funguje mozog cicavcov a ako ho využiť na dokončenie svojho komplikovaného životného cyklu,“ uviedla Ingramová.