Stovky týchto šeliem, známych tiež ako tiger ussurijský či tiger sibírsky, kedysi obývali bohaté borovicové a dubové lesy v Mandžusku. Dnes však v čínskej prírode prežíva len asi dvadsiatka týchto „veľkých mačiek“.
Zviera bolo dlho v mandžuských šamanských tradíciách uctievané. To však nezabránilo tomu, aby nebolo lovené a cisár Kčang Si (1661 – 1722) z mandžuskej dynastie Čching sa chválil, že ich sám zabil 135, uvádza historik Peter Dekker. V Číne svojho času žili rôzne poddruhy tigra. V ľudových predstavách sa tiger hojne objavuje (a jedno čínske príslovie hovorí, že tam, kde sú hory, sú aj tigre), ale v skutočnosti ich bolo málo.
Podľa činiteľov poverených ich ochranou možno pokles populácie tigrov v krajine vysvetliť rozvojom výstavby, odlesňovaním a takisto pytliactvom, pretože z tigrov sa vyrábajú rôzne ingrediencie pre čínsku tradičnú medicínu. Tigre majú aj málo potravy. „Populácia potenciálnej koristi tigrov je v Číne v porovnaní s inými krajinami veľmi slabá,“ vysvetľuje Rohit Singh z Tigers Alive Initiative, čo je nadácia založená medzinárodnou organizáciou Svetový fond na ochranu prírody (WWF).
Práve WWF sa usiluje o zvýšenie počtu vysokej zveri v prírodnej rezervácii Wang-čching v provincii Ťi-lin na severe Číny. Chce tak dať väčšiu šancu tigrom, ale tiež amurským panterom, aby prežili a rozmnožovali sa. V roku 2012 a tento rok v auguste bolo do oblasti vypustených 35 kusov jeleňov, aby sa stali korisťou tigrov. To je však pre obrovský apetít šeliem málo.
Dale Miquelle, riaditeľ ruského programu Spoločnosti pre ochranu prírody (WCS) so sídlom vo Vladivostoku, usudzuje, že jeden tiger potrebuje ročne na prežitie 50 jeleňov alebo diviakov, pričom populácia tejto tigrej koristi musí byť najmenej dvojnásobná, aby sa mohla natrvalo obnovovať. „Je potrebné, aby vysokej zveri žilo v prírode relatívne veľa,“ uvádza. Rusko má podľa odhadov 350 až 400 sibírskych tigrov.
„Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby sa táto tigria korisť vypustená do prírody nestala obeťou pytliakov, aby mala možnosť sa rozmnožovať a aby jej prostredie neničila ľudská činnosť,“ dodáva.
Prírodná rezervácia Wang-čching je súčasťou koridoru spájajúceho zóny výskytu tigrov amurských v Číne a v Rusku, ktoré sú od seba vzdialené necelých 100 kilometrov. „Tento chránený priestor je pre tigre veľmi dôležitý,“ zdôrazňuje zástupca rezervácie Tchang Li-ťün a upresňuje, že sa vyvinulo osobitné úsilie na to, aby sa obmedzil výrub lesa v oblasti.
Vo svete žije vo voľnej prírode podľa odhadov 2 700 až 3 200 tigrov, uvádza expert z WWF Joseph Vattakaven. Pred sto rokmi ich bolo okolo 100-tisíc.
Tigra možno v prírode len ťažko uvidieť. WWF má v zónach, kde tigre žijú, rozmiestnené fotobunky, ale posledný záber šelmy pochádza z minulého roka. Najmenej štyri snímky však boli podľa Miquella tento rok nadobudnuté v prírodnej rezervácii Chun-čchun, ktorá je súčasťou koridoru, kde WCS riadi program na ochranu tohto druhu. A WWF sa v auguste podarilo zachytiť na snímke samicu pantera amurského. Tento druh je v stave kritického ohrozenia a hrozí mu vyhynutie.
Ešte v 70. rokoch minulého storočia bol v Rusku aj v Číne porovnateľný počet amurských tigrov. Na každej strane hranice ich žilo po 150 kusov. Populácia tigrov na ruskej strane rástla vďaka ochrane a ďalším opatreniam, zdôrazňuje Vattakaven. „Bez Ruska by tigre v Číne úplne zmizli,“ potvrdzuje to riaditeľ WCS pre Áziu Joe Walston.