Vedci sa po celé desaťročia pýtali, prečo niektoré druhy hmyzožravých vačkovcov po párení padnú mŕtve. Špekulácie siahali od vyčerpania z boja o samičku až po snahu nechať viac potravy potomkom. Výskum, ktorý zverejnil žurnál Proceedings americkej Národnej akadémie vied, však toto umieranie pripisuje extrémnej snahe samčeka odovzdať svoje spermie na čo najviac miest počas krátkeho obdobia, ktoré raz do roka samičky ponúkajú na párenie.
„Reprodukcia vždy niečo stojí. Je energeticky veľmi náročná,“ povedala vedúca výskumného tímu Diana Fisherová z Queenslandskej univerzity. „V tomto prípade však nie je toto úsilie rozložené v čase, musia ho vydať naraz a počas naozaj krátkej doby. A potom jednoducho uhynú,“ dodala. Organizmy, ktoré sa raz spária a potom umierajú, sú bežné medzi rastlinami a niektorými rybami, ale medzi cicavcami sa vyskytujú len zriedkavo. Medzi druhy, ktorých samčeky po párení umierajú, patrí napríklad vakomyš žltonohá (Antechinus Flavipes). To isté podľa vedcov platí pre všetkých 12 ďalších austrálskych druhov vakomyší a tri druhy hlodavcov kowari.
Podľa Fisherovej sú samčeky týchto druhov vačkovcov takí posadnutí párením, že u nich vysoká hladina testosterónu spustí dominový efekt stresových hormónov, kvôli ktorým sa začne rozpadať ich telesné tkanivo a imunitný systém skolabuje. „Pária sa 12 až 14 hodín v kuse s množstvom samičiek. Spotrebúvajú telesné tkanivo a všetku svoju energiu na súperivé párenie. Je to sexuálna selekcia,“ dodala Fisherová. „Takto extrémnym párením sami seba zabíjajú.“