Keď sa potom neposlušnej kačke vyliahli potomkovia, neboli to žiadne milé káčatká, ale chiméry s telom potkana a zobákom kačky. Aj preto dali paleontológovia novoobjavenému pravekému vtákopyskovi meno Obdurodon theralkooschild.
Oproti svojim súčasníkom bol až dvojnásobne väčší, na dĺžku meral okolo metra. Takisto bol podstatne dravší. Súčasné vtákopysky divné nemajú zuby, ale ich predchodca ich mal dostatočne silné na to, aby dokázal rozhryznúť korytnačku.
Pravekého vtákopyska vedci identifikovali podľa jediného zuba, ktorý našli v austrálskom Queenslande. Žil pred 5 až 15 miliónmi rokov. V blízkosti zuba našli aj fosíliu korytnačky. Doteraz sa predpokladalo, že vtákopysk je jediný svojho druhu. Akási slepá vetva evolučného stromu. Teraz sa však ukázalo, že aj vtákopysk má svojich pradávnych príbuzných.
„Podobne ako iné vtákopysky, aj tento bol prevažne vodný živočích. Žil v riekach a jazerách uprostred lesov,“ uviedla Suzanne Handová z Univerzity v Novom Južnom Walese. Z jedného zuba sa toho o pravekom vtákopyskovi veľa povedať nedá, ale zrejme išlo o podobne zvláštneho a unikátneho tvora, ako sú tie súčasné.
Vtákopysky divné majú zobáky ako kačka, kožušinu ako vydry, nohy s blanami ako bobor, na pysku elektroreceptory na vyhľadávanie koristi a samce majú na zadnej nohe jedovú žľazu. Okrem toho sú to cicavce, liahnu sa však z vajec.
O objavení pravekého austrálskeho vtákopyska vedci informovali v magazíne Journal of Vertebrate Paleontology.