Aby si prácu uľahčili, ľadové koridory počas transportu niekoľkotonových blokov polievali vodou. Rozsiahle Zakázané mesto bolo vybudované v 15. storočí počas panovania dynastie Ming. Robotníci pritom kamenné bloky neťahali priamo po ľade, ale najprv ich položili na drevené trámy a vytvorili z nich jednoduché nákladné sane.
Transport po ľade bol síce drahší, ako keby kamene prevážali na vozoch s kolesami, ale zároveň bol bezpečnejší. Howard Stone, profesor mechanického a leteckého inžinierstva z Princetonskej univerzity, si pri návšteve Zakázaného mesta všimol znak, ktorý mal hovoriť o využití ľadových balíkov. „Zábavné je, že čínski vedci sa tým nezaberali tak hlboko ako my. Číňania začali využívať koleso 1 500 rokov pred naším letopočtom a Zakázané mesto bolo postavené o tritisíc rokov neskôr. Preto zrejme nevideli potrebu, aby kamene ťahali ľudia po umelých ľadových koridoroch,“ uviedol Stone pre BBC News, ktorá informovala o štúdii zverejnenej v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Stone s kolegami preložili 500 rokov starý dokument, v ktorom sa spomínala preprava obrovských kamenných blokov po ľade. Potom vypočítali, aké trenie by prepravou kameňov vznikalo a dospeli k záveru, že na premiestnenie kvádrov s hmotnosťou 100 až 300 ton bolo potrebných okolo tristo ľudí. Ľadová diaľnica z kameňolomu do Pekingu bola dlhá 70 kilometrov a samozrejme sa dala využívať len počas zimných mesiacov, keď bolo dosť chladno. Jej príprava si však vyžadovala dôkladnú prípravu.
„Museli vykopať studne zhruba každý kilometer a vodu vylievať na cestu, aby získali čo najhladší povrch. Ľad dokáže udržať veľkú hmotnosť, a tak sa dal využiť na prepravu aj veľmi ťažkých objektov,“ povedal Stone.
K americkému výskumu sa podľa BBC prihlásili aj ďalší vedci, ktorí uviedli, že vedia o využití ľadových ciest na prepravu mramorových blokov. Len o tom nepublikovali štúdie v akademických žurnáloch. Sally Churchová z Cambridgeskej univerzity uviedla, že o tejto technológii čítala v knihe Stories of Forbidden City (Príbehy Zakázaného mesta), ktorá vyšla v roku 2007 a bola napísaná v roku 1962. V nej sa autor odvoláva na staršie zdroje, v ktorých sa píše o využití „suchých lodí“ na prepravu mramoru počas tuhej zimy.