Brokolica či kapusta sú aj zbrane proti ožiareniu

Za klasickým "Jedz zeleninu" sa skrýva viac než dobrá rada rodičov alebo dietetikov. Vedci už niekoľko rokov dokazujú, že potrava bohatá na hlúbovú zeleninu, ako je kapusta, ružičkový kel či brokolica, je spojená so zníženým rizikom rozvoja rôznych druhov rakoviny.

21.11.2013 12:00
Japonsko, Fukušima Foto:
Látka DIM, ktorú organizmus vytvára z hlúbovej zeleniny, by zvýšila bezpečnosť pracovníkov pri odstraňovaní jadrových havárií, ako bola vo Fukušime.
debata

Dôvodom je prítomnosť zložky indol-3-carbinol (I3C), ktorá je obsiahnutá v týchto rastlinách. Po strávení sa I3C premieňa na inú molekulu, ktorej označenie je DIM (3,3-Diindolylmetán). Vďaka doteraz nespresnenému mechanizmu pomáha DIM blokovať tvorbu ciev privádzajúcich krv k nádorom, bráni rastu rakovinových buniek a núti ich k odumieraniu.

Toto pôsobenie proti tvorbe zhubných nádorov je už samo osebe významné, ale DIM má aj ďalší účinok. V štúdii publikovanej v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied tím amerických a čínskych vedcov preukázal, že táto molekula dáva myšiam ochranu proti smrteľným účinkom silnej rádioaktivity.

Autori výskumu vystavili hlodavce dávke 13 grayov (gray je jednotka absorbovanej dávky žiarenia), ktorá by ich za normálnych okolností mala usmrtiť. Odhaduje sa, že ľudský organizmus znesie dávku iba do desiatich Gy. Pri tomto pokuse všetky myši z kontrolnej skupiny, ktorá bola ožiarená, ale nedostala DIM, uhynuli v nasledujúcich ôsmich dňoch.

Nebol to však prípad tých myší, ktorým bola molekula aplikovaná injekčnou formou. Až 60 percent hlodavcov ostalo celý mesiac nažive, keď desať minút po ožiarení dostali prvú injekciu, a to napriek tomu, že dostali dávku žiarenia považovanú za smrteľnú.

Dávka deviatich grayov usmrtila 80 percent myší, ktoré neboli ošetrené, zatiaľ čo 80 percent myší, ktorým bola injekcia aplikovaná, zostalo nažive. Pri ožiarení piatimi graymi zahynula do 30 dní štvrtina neošetrených myší, zatiaľ čo myši, ktorým bola DIM aplikovaná, pri rovnakej dávke ožiarenia zostali nažive všetky.

Vedci konštatovali, že slabšie dávky ožiarenia sú menej účinné a že čím skôr je DIM po ožiarení aplikovaná, tým väčšiu nádej na prežitie zvieratá majú.

Potom zostalo zistiť, ako to látka DIM robí, že chráni organizmy, ktoré boli vystavené inak smrteľným dávkam radiácie. Po sérii pokusov s laboratórnymi bunkami vedci nakoniec odhalili dvojitý mechanizmus. Najprv zistili, že podanie DIM aktivuje proteín označovaný ako ATM, ktorý je špecializovaný na „opravu“ DNA, keď je napríklad poškodená účinkom žiarenia. Štúdia prináša zaujímavý detail: táto „oprava“ sa nevykoná, ak ide o rakovinovú bunku. Akoby DIM poskytovala svoju ochranu len zdravým bunkám.

Molekula DIM sa však neuspokojuje s tým, že stimuluje „opravu“ DNA. Autori štúdie tiež odhalili, že DIM dokáže blokovať úhyn buniek spôsobený radiáciou. Je totiž známe, že vystavenie ionizujúcemu žiareniu je fyziologickou agresiou, ktorá môže vyvolávať apoptózu – teda samovraždu buniek. Bunky akoby radšej zahynuli, než by bojovali o prežitie. Vedci si však všimli, že DIM vyvoláva produkciu proteínu, ktorý aktivuje gény, ktorých úlohou je bojovať proti apoptóze – jednému z hlavných typov programovanej bunkovej smrti. Obidva mechanizmy spolu možno súvisia, ak vychádzame z poznatku, že narušenie DNA môže vyvolať apoptózu bunky, ktorá poškodenú DNA obsahuje.

Veľká časť tohto výskumu sa týkala hlodavcov. Bolo by totiž ťažké si predstaviť, že by sa ľudia dobrovoľne vystavili radiácii, aby na nich bolo možné testovať pôsobenie látky DIM. Americko-čínsky tím vedcov zdôraznil, že predchádzajúce práce ukázali, že DIM môže byť človeku bez problémov podaná. Molekula svojím mechanizmom ochrany pred žiarením môže nepochybne znížiť najvýraznejšie syndrómy spojené s ožiarením, ktoré by boli spôsobené únikom radiácie pri nejakej jadrovej katastrofe, ako boli Černobyľ alebo Fukušima.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zelenina #brokolica #kapusta #ožiarenie