Pre hroziaci kolaps rokovaní však museli pristúpiť na to, že jednotlivé krajiny môžu navrhovať dobrovoľné príspevky a nie sa k nim pevne zaväzovať. K dohode s pevnými pravidlami má však dosiahnutý kompromis ďaleko. Ekologické organizácie hovoria o „slabom výsledku“ konferencie. Zatiaľ ide len o predstupeň k zmluve, o prijatie opatrení, ktoré by očakávané oteplenie v najbližších desaťročiach obmedzilo na polovicu. Práve na konferencii OSN o zmenách klímy, ktorá sa v roku 2015 uskutoční v Paríži, má byť prijatá nová dohoda o znižovaní emisií skleníkových plynov, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2020.
Rokovania vo Varšave znovu ukázali hlboké rozpory medzi priemyselne vyspelými krajinami na čele s Európskou úniou a USA a rozvíjajúcimi sa krajinami pod vedením Číny a Indie. Zatiaľ čo Západ považuje za potrebné, aby sa do boja proti klimatickým zmenám zapojili všetky štáty, Čína opäť argumentovala tým, že hlavné bremeno majú naďalej niesť bohaté štáty. Tie chudobnejšie majú mať, naopak, viac priestoru pre svoj rozvoj tým, že budú môcť voľnejšie spaľovať fosílne palivá.
Ekologické organizácie Greenpeace, Hnutie DUHA, Klimatická koalícia a Analytické centrum Glopolis vo svojom spoločnom vyhlásení uviedli, že konferencia nepriniesla v kľúčových otázkach dôležitý posun. „Jednotlivé štáty neboli schopné predstaviť jasný cieľ pre znižovanie emisií ani konkrétnu sumu, ktorou sú ochotné prispievať chudobným krajinám, aby sa mohli vyrovnať s dôsledkami meniaceho sa podnebia. Vôľu k prijatiu ambicióznejšej dohody neukázali ani bohaté, ani veľké rozvíjajúce sa štáty, ktorých postoj je kľúčový pre prijatie globálnej dohody,“ uviedli organizácie.
Vyjednávači sa nakoniec dohodli, že všetky štáty by sa mali usilovať o zníženie emisií. Do prvého polroka 2015 majú prísť s návrhmi na to, akými príspevkami sa budú podieľať na spoločnom úsilí. Ide o miernejší variant ako s pôvodne požadovanými a právne vymáhateľnými záväzkami. Takáto formulácia by mala dať jednotlivým krajinám väčší priestor na to, aké ciele znižovania emisií nakoniec navrhnú.
Priemyselne vyspelé krajiny, ktoré v roku 2009 sľúbili investovať po roku 2020 do zmiernenia dosahu klimatických zmien 100 miliárd dolárov ročne, tiež odmietli stanoviť finančné ciele na roky 2013 až 2019. Záverečný dokument len vyzýva rozvinuté štáty, aby finančnú pomoc v tomto období oproti terajšiemu stavu zvýšili.