Výskumníkom sa podarilo urobiť prvé úspešné stanovenie veku pomocou rádiokarbónovej metódy. Ako modely poslúžili štyri dospelé samce a štyri dospelé samice. Vek najstaršej samice stanovili na 40 rokov a najstaršieho samca dokonca na 70 rokov.
„Naše výsledky výrazne posunuli maximálny vek a dlhovekosť žralokov modrých v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami,“ uviedol Li Ling Hamady, hlavný autor výskumu publikovaného v žurnále PLoS ONE. „Lepšie poznanie dlhovekosti, rýchlosti rastu, pohlavného dospievania a rozdielov v tempe rastu samcov a samíc je potrebné na zlepšenie ochrany týchto tvorov,“ dodal morský biológ z Oceánografického ústavu vo Woods Hole.
Vek rýb, drsnokožcov a iných morských živočíchov sa zvyčajne stanovuje podľa rastu stavcov alebo plutiev. Tie rastú počas celého ich života a pribúdajú na nich kruhy, podobne ako letokruhy v stromoch. Stanovenie veku žralokov modrých (niekedy nesprávne nazývaných aj žraloky biele alebo ľudožravé) je však komplikovanejšie. Ich „letokruhy“ sú totiž ťažko rozlíšiteľné a podľa posledných výskumov ich sčítanie môže viesť k nepresným výsledkom. Takisto sa ukázalo, že nie je pravda, že jeden letokruh znamená jeden rok života žraloka.
To je hlavný dôvod, prečo sa dosiaľ za najstaršieho známeho žraloka modrého považoval samec z juhozápadného Tichého oceána, ktorého vek bol stanovený na 23 rokov.
Vedci sa preto rozhodli určiť vek rádiokarbónovou metódou, ktorá využíva skutočnosť, že stavba kostí rýb bola pozmenená počas 50. a 60. rokov testovaním jadrových bômb. Skúmali chrbtové stavce žralokov modrých uložených v depozitári laboratória NEFSC na Rhode Islande. Išlo o žraloky ulovené medzi rokmi 1967 až 2010 v severozápadnom Atlantiku.
„Tento výskum dokazuje, ako môžu najmodernejšie technológie geochémie izotopov zodpovedať základné otázky morskej ekológie,“ povedal spoluautor štúdie Simon Thorrold. „Rádiokarbónová časová stopa v stavcoch žralokov modrých je jasným dôkazom ich dlhovekosti, ktorú tradičné spôsoby určovania veku nemohli odhaliť,“ dodal.
Tým, že sa dožívajú vyše 70 rokov, žraloky modré sa zaradili medzi drsnokožce s najvyšším vekom dožitia. Žralok modrý je vrcholový predátor, takže jeho potenciálnou korisťou je takmer každý živočích žijúci v oceánoch. Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách, ako sa kŕmi zdochlinou, pričom najskôr sa nažerú väčšie jedince. Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania.
Genóm slonej ryby dekódovaný
Do skupiny tvorov s úplne dekódovaným genómom pribudla slonia ryba, ktorá je príbuzná žralokov, má však nos pripomínajúci sloní chobot. Je považovaná za žijúcu fosíliu, a preto rozlúštenie jej genómu vedcom pomôže v pochopení vývoja kostí stavovcov. Podľa štúdie publikovanej v Nature by genóm slonej ryby mohol pomôcť pri hľadaní nových liekov na rôzne ochorenia kostí.