V rozsiahlej štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom žurnále Science sa vedci zamerali na 31 druhov mäsožravcov. Zistili, že klesajú počty 75 percent z nich a 17 zo sledovaných predátorov v súčasnosti žije na menej ako polovičnej ploche než kedysi. Medzi hlavné príčiny ich úbytku patrí strata prirodzeného životného prostredie, perzekúcia ľuďmi a nedostatok koristi. Tieto faktory sa pritom často vzájomne kombinujú.
Počet predátorov klesá v Juhovýchodnej Ázii, južnej a východnej Afrike a v Amazónii. Z vyspelých krajín v západnej Európe a z východu USA už vymizli úplne. „Veľkých predátorov strácame po celom svete,“ povedal William Ripple z Oregonskej štátnej univerzity.
Na Slovensku medzi ohrozených vrcholových predátorov patrí vlk obyčajný. Nikto nevie, koľko presne ich na našom území žije. Ich sčítanie sťažuje skutočnosť, že za noc prebehnú desiatky kilometrov. Odhady ich počtu sa preto rôznia. Ochranári hovoria o 150, poľovníci o 1 500 kusoch. Podľa ich odhadu sa stanovujú aj kvóty na odstrel. V sezóne 2012/2013 to bolo 150 kusov, na túto sezónu ministerstvo pôdohospodárstva povolilo odstrel 80 vlkov. Väčšie, životaschopné populácie vlkov pritom okrem Slovenska ostali už len na Balkáne, v Rumunsku, na Ukrajine a v Poľsku. V Európe, na západ od našich hraníc, boli vlky vykynožené.
V podobnej situácii sú veľké mäsožravé šelmy v mnohých ďalších kútoch sveta. Veľké šelmy pritom lovom slabších a chorých jedincov napomáhajú regeneráciu lesov, pretože lovom bylinožravej zveri obmedzujú spásanie mladých stromov. Vďaka obnove lesov sa zase pomáha predchádzať erózii pôdy. Spásanie porastov zároveň núti vtáky a menších živočíchy k migrácii, čo vedie k zmene ďalších ekosystémov a vytvára kaskádu nových problémov. „K poklesu počtu mäsožravcov paradoxne dochádza v čase, keď sa učíme o rôznych pozitívnych vplyvoch na životné prostredie,“ hovorí Ripple.
Napríklad v Afrike pokles počtu levov a leopardov viedol k premnoženiu paviánov, ktoré ohrozujú úrodu aj dobytok miestnych farmárov. Na Aljaške sa pre pokles počtu vydier premnožili ježovky.
Vedci preto volajú po lepšej ochrane a lepšom pochopení úlohy veľkých mäsožravcov v prírode. Podľa nich je klasický koncept o ich hrozbe pre ľudí zastaraný a opak je pravdou. „Tolerancia predátorov ľuďmi je nesmierne dôležitá. My hovoríme, že tieto zvieratá majú nepopierateľné právo žiť a zároveň ľuďom prinášajú ekonomické a ekologické služby,“ dodal Ripple. Prispievajú napríklad k udržaniu biodiverzity a kontrole šírenia chorôb.