Tá zrejme slúžila ako maskovanie a umožnila rozširovanie týchto tvorov aj do chladných vôd, uvádzajú výskumníci v odbornom magazíne Nature.
O sfarbení dinosaurov a ďalších vyhynutých jašterov toho paleontológovia zatiaľ príliš veľa nevedia. Lindgrenov tím verí, že ich nové odhalenie by mohlo tieto medzery v poznaní aspoň trochu zaceliť. Vedci skúmali najmenej 190 miliónov rokov staré skamenené pozostatky ichtyosaura, 86 miliónov rokov starého mosasaura a 55 miliónov rokov starej morskej korytnačky Eosphargis Breiner.
Pomocou hmotnostného spektrometra a elektrónového mikroskopu na nich objavili kožný pigment melanín, ktorý spôsobuje tmavé sfarbenie. Stopy výskytu pigmentu feomelanínu ktorý je zodpovedný za svetlé zafarbenie, naopak, takmer nenašli. Bádatelia sa domnievajú, že minimálne niektoré druhy ichtyosaurov boli úplne tmavé. „Pigment melanín je neuveriteľne stabilný a vďaka jeho nájdeniu sa môžme vrátiť v čase a lepšie pochopiť život týchto prajašterov,“ uviedol spoluautor štúdie Per Uvdal.
To, že sa týmto rybojašterom podobných dnešným delfínom vyvinulo rovnaké sfarbenie ako u korytnačky a mosasaura, ktorý je príbuzný s varanmi, ukazuje podľa vedcov na skutočnosť, že to bolo z evolučného hľadiska výhodné. Tmavá farba mala podľa nich vo vode funkciu maskovania a zlepšovala reguláciu telesnej teploty. To prispelo k tomu, že tieto zvieratá mohli žiť aj v chladnejších oblastiach a tmavšie sfarbenie ich lepšie chránilo pre UV žiarením. Mosasauri boli asi 18 metrov dlhí a žili v hlbokých vodách. Podobný životný štýl mali aj dravé ichtyosauri.