Zároveň vyrúbané plochy menia na farmy, prostredníctvom ktorých perú špinavé peniaze získané z pašovania. Problém sa podľa zistení siedmich výskumníkov týka najmä Hondurasu, Guatemaly a Nikaraguy.
Výrub pralesov je podľa Kendry McSweeneyovej, hlavnej autorky štúdie publikovanej v časopise Science, reakciou pašerákov na silnú kontrolu hraníc USA s Mexikom.
„Pašeráci sa začali presúvať smerom na juh niekedy okolo roku 2007, aby vybudovali nové cesty cez odľahlé oblasti a dostali drogy z Južnej Ameriky do USA,“ uviedla McSweeneyová. „Pašeráci so sebou priniesli aj ekologickú devastáciu.“
Tempo odlesňovania v Hondurase prudko vzrástlo medzi rokmi 2007 až 2011, teda v rovnakom období, keď rástol aj objem prepravy kokaínu. McSweeneyová je geografka a v Hondurase žije už 20 rokov a skúma tam spolunažívanie pôvodných obyvateľov s okolitým prostredím. Skúmaniu obchodu s drogami sa teda normálne nevenuje, no posledné roky sa to už nedalo ignorovať.
„Zhruba od roku 2007 sme svedkami rozsiahlej deforestácie. Pýtali sme sa miestnych, čo sa to začalo diať, a oni nám odpovedali: Los narcos (pašeráci drog),“ hovorí geografka, ktorá našla aj iné indície prítomnosti pašerákov. „Prišli za mnou ľudia, ktorí chceli zameniť 20-dolárovú bankovku na drobné, a to na miestach, kde je hotovosť stále veľkou vzácnosťou. Keď sa toto začne diať, tak viete, že v oblasti sú narcos.“
Podobné skúsenosti mali aj iní výskumníci v Strednej Amerike. „Hovorili mi o tom iní geografi, odborníci na poľnohospodárstvo či biológovia. Nakoniec sme sa rozhodli, že musíme na tento problém upozorniť.“
V štúdii v časopise Science McSweeneyová so spoluautormi opísala, ako sa odlesňovanie začína budovaním tajných ciest a pristávacích plôch pre lietadlá. Prílev špinavých peňazí zase zvyšuje aktivitu miestnych rančerov, obchodníkov s drevom a špekulantov s pozemkami, ktorých aktivity často prídu do konfliktu so životom pôvodných obyvateľov.
K tomu samotní pašeráci menia vyrúbané plochy na farmy, cez ktoré perú získané peniaze. Vzhľadom na to, že podstatná časť výrubu sa odohráva na chránených územiach a je teda nelegálna, pašeráci podplácajú miestnych štátnych úradníkov.
Podľa McSweeneyovej si skúmanie problému vzťahu medzi pašovaním drog a ničením životného prostredia vyžiada ďalšie skúmanie, no už teraz je jasné, že boj USA proti drogám má oveľa širší dosah, než sa predpokladalo.
„Americké aktivity v tomto smere spôsobili najmä to, že pašeráci sa presunuli do odľahlejších oblastí a dovtedy neporušených ekosystémov,“ upozornila hlavná autorka štúdie.