Je pravda, že povrch ich tela pokrýva krycia srsť s dutými a priesvitnými chlpmi, takže slnečné teplo preniká k ich korienkom, kde ho pohlcuje čierna koža. Tepelnú izoláciu im zabezpečuje hustá spodná srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou. Nový výskum však našiel ešte jedno vysvetlenie, ktoré bolo skryté v génoch.
Biele medvede sú oproti tunajším medveďom hnedým geneticky prispôsobené okolitému prostrediu aj rozdielnou produkciou oxidu dusnatého. „Pri postupujúcich klimatických zmenách je čoraz viac relevantné skúmať rôzne adaptačné stratégie živočíchov a rastlín, ktoré žijú v rýchlo meniacich sa oblastiach,“ uviedla Charlotte Lindqvistová z Univerzity v Buffale, ktorá sa stala známa najmä svojím projektom rozlúštenia genómov medveďa bieleho, hnedého a čierneho.
„Táto štúdia otvorila jedno malé okienko do týchto adaptácií,“ pokračuje biologička. „Biele medvede sú vybavené bohatšou genetickou výbavou, ktorá riadi produkciu oxidu dusnatého.“ Oxid dusnatý pritom hrá kľúčovú úlohu v metabolizme.
Je známe, že bunky premieňajú živiny na energiu. Existuje však aj fenomén zvaný adaptívna termogenéza, ktorá zabezpečuje, že bunky namiesto energie produkujú teplo, čím reagujú na dané environmentálne podmienky.
Množstvo produkcie oxidu dusnatého teda reguluje, či sa majú bunky zamerať na tvorbu energie, alebo tepla, resp. na to, koľko živín zostane v tele uskladnených v podobe tuku. „Vo väčšom množstve oxid dusnatý inhibuje (brzdí) tvorbu energie,“ uviedla Andreanna Welchová, spoluautorka štúdie zverejnenej v žurnále Genome Biology and Evolution.
„Pri stredných hodnotách môže byť oxid dusnatý aktívnejší a určuje, či a kedy tvoriť energiu a kedy teplo,“ dodala. Dalo by sa teda povedať, že medvede biele nie sú chránené pred tuhou zimou len srsťou a tukom, ale majú v sebe zabudovaný aj akýsi biologický termostat a radiátor.
Výsledky tohto výskumu sú súčasťou širšieho projektu, ktorého cieľom je zistiť, ako sa medvede biele prispôsobili na život v Arktíde a aký osud ich čaká počas ďalšieho globálneho otepľovania.
V súčasnosti je každé leto ľadu v Arktíde menej, a to okrem iného spôsobuje, že ľadové medvede migrujú čoraz viac na juh. Tam je už však teritórium medveďov grizly. Medvede biele a grizly sa môžu spolu páriť, vyhral by však ľadový medveď s grizlym súboj o potravu? Podľa vedcov nie. Tvrdia to na základe 3-D počítačového modelovania, ktorý porovnával ich lebky a silu čeľustí. Vyplýva z toho, že biele medvede nie sú dobre prispôsobené na žuvanie tvrdšej vegetariánskej stravy, ktorou sa zvyčajne živí grizzly.
Tieto zistenia prispeli k rastúcim dôkazom, že budúcnosť bielych medveďov je neistá, ak budú klimatické zmeny pokračovať nastúpeným tempom. „Ak súčasný trend bude pokračovať, tak biele medvede na tom budú veľmi zle,“ uviedol evolučný biológ Graham Slater z Kalifornskej univerzity, ktorý štúdiu publikoval v žurnále Public Library of Science.
Biele medvede sú výhradne mäsožravé a využívajú ľadovce pri love tuleňov a ako ľadovcov ubúda, medvede sú nútené tráviť viac času na súši a hľadať alternatívne zdroje potravy. „Ľuďom, ktorí tvrdia, že ľadové medvede sa proste preorientujú na inú potravu, odkazujeme, že jednoznačne tak budú musieť spraviť, no nebudú pri tom také úspešné ako medvede grizzly,“ uviedol Blair Van Valkenburgh, ktorý sa na výskume spolupodieľal.
Medvede grizzly, ktoré sú poddruhom medveďa hnedého, sa vplyvom rastu teploty sťahujú čoraz viac na sever Kanady, kým medvede biele sú ubúdaním ľadu tlačené čoraz viac na juh. Oba druhy sa tak dostávajú do spoločného prostredia, ktoré však lepšie vyhovuje medveďom hnedým.