Slony sa najviac zľakli hlasu dospelých Masajov. Je to zrejme preto, že Masajovia pasú na pastvinách dobytok, a tak sa často dostávajú do konfliktu so slonmi. Uviedli to vedci z Univerzity v Sussexe v štúdii publikovanej v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied.
Karen McCombová a Graeme Shannon sa výskumu slonov venujú už dlhšie. Predtým publikovali výskum, v ktorom zistili, že slony vedia rozlíšiť medzi revom levíc a levov. Samce považujú za nebezpečnejšie. Iné výskumy zase ukázali, že slony nervózne reagujú na typický odor Masajov aj na ich typické červené oblečenie.
„Aj s tým sme sa stretli,“ povedala McCombová pre BBC. „Ak v aute zveziete Masaja, tak sa slony vo vašom okolí budú správať inak. Viac si auto všímajú, pozorne načúvajú a vetria vo vzduchu.“ McCombová preto chcela zistiť, či slony využívajú svoj dobre vyvinutý sluch na rozoznanie potenciálneho nebezpečenstva zo strany ľudí. Nahrala preto masajských mužov, ženy a deti ako vo svojom jazyku hovoria, „pozri, pozri sa tam, blížia sa sem slony“. Rovnakú vetu nechala povedať aj príslušníkov kmeňa Kamba. Tí na rozdiel od Masajov nepasú dobytok, žijú usadlo a venujú sa poľnohospodárstvu. Preto sa ani tak často nedostávajú do konfliktu so slonmi.
Z reakcií slonov bolo evidentné, že vedia, ktorý z dvoch kmeňov počuli. Ak začuli Masajov, poodišli smerom od reproduktora, na ktorom vedci nahrávky púšťali, a sformovali sa bližšie k sebe do defenzívnej formácie. Väčší rozruch spôsobilo aj to, ak počuli masajských mužov, než ženy alebo deti. Slony dokázali Masajov rozpoznať aj keď bola nahrávka trochu zdeformovaná, napríklad bola pustená rýchlejšie. „To naznačuje, že pohlavie a etnikum na základe sluchu rozlišujú ináč ako ľudia,“ myslí si Shannon.
Kľúčom k rozlišovacím schopnostiam afrických chobotnatcov je podľa vedcov slonia pamäť. „V podstate si vyvinuli veľmi bohaté znalosti o ľuďoch, s ktorými sa pohybujú v rovnakom životnom prostredí,“ vyhlásila anglická vedkyňa.
„Takéto presné rozoznávanie ľudského hlasu je v skutku pozoruhodné,“ uviedol k výskumu Frans van der Waal, autor niekoľkých kníh o správaní zvierat. „Ešte musíme veľa zistiť o tom, ako sa slony rozhodujú.“ Podľa McCombovej je jej výskum dôkazom, že slony sa tak naučili adaptovať na hrozby zo strany ľudí. „Ľudia predstavujú pre slony rozhodne najnebezpečenejších predátorov, s ktorými prichádzajú do styku,“ dodala McCombová.