S ekonomickou silou Číny rastie aj dopyt po netradičnej medicíne. Pražené šupiny zo šupinavcov sa používajú na „detoxikáciu“ organizmu a „liečbu“ hnisajúcich rán, paralýzy a dokonca aj podpornú tvorbu mlieka u dojčiacich matiek.
Britská organizácia Wildlife Conservation Research Unit (WildCRU) z Oxfordu upozornila, že svet síce venuje pozornosť zabíjaniu veľkých ohrozených zvierat, ako sú slony, nosorožce alebo tigre, ale menšie a menej populárne zvieratá sú často prehliadané. Šupinavcov pritom žije sedem druhov, z ktorých šesť je v červenej knihe vedených ako ohrozených alebo blízko ohrozenia. „Počty šupinavcov, končiacich na nelegálnom trhu, sú šokujúce. Rovnako šokujúce aj farmaceutická nezmyselnosť ich hubenia,“ uviedol David MacDonoald, riaditeľ WildCRU.
Podľa oficiálnych údajov sa ročne zabije 10-tisíc šupinavcov, ale skutočné čísla sú zrejme oveľa vyššie. Len jediná skupina pytliakov si viedla „účtovníctvo“, podľa ktorého predala 2,6 tony šupín, čo je zhruba 4¤870 jedincov. Podľa dohovoru CITES je lov šupinavcov úplne zakázaný. Jeden dôvod je ten, že ich počet klesá a druhý, že šupinavce rodia len jedno mláďa za rok.
Šupinavce žijú v Afrike a Ázii a živia sa takmer výlučne hmyzom. V prípade ohrozenia sa stočia do klbka a chránia sa šupinami. Takto sa dokážu ubrániť aj pred veľkými mačkovitými šelmami. Pytliakom však len uľahčujú prácu. Proste ich zdvihnú a hodia do vreca.